Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zabudnúť -e -ú -dol dok.

1. neudržať si v pamäti, nezapamätať si, op. zapamätať si: z. slová (básne), na to sa nedá z., z. plávať; z-l, čo chcel povedať

2. prestať myslieť, nespomenúť si: z. na priateľa, z. na nebezpečenstvo

3. (nepomyslieť na niečo, a preto) neurobiť niečo, zanedbať; v spoj. so záporom urobiť niečo: z-l ho zobudiť, z. vypnúť plyn, nez-i si všimnúť! nez-i prísť! nedaj mi z.! pripomeň mi

4. nechtiac nechať niekde, nevziať so sebou: z. vo vlaku tašku

5. prepáčiť, odpustiť: z. na urážku; to mu nikdy nez-e a) neodpustí b) bude za to povďačný

6. prestať (v nejakej činnosti): dieťa od prekvapenia z-lo plakať, z. sa báť

● z. ako na smrť úplne;

nedok. zabúdať -a

// zabudnúť sa urobiť niečo mimovoľne, pozabudnúť sa: z-l sa (a zahrešil);

nedok. zabúdať sa

zabúdať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.

zabúdať sa -da sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok.

zabúdať, zabúdať sa p. zabudnúť, zabudnúť sa

zabudnúť, -ne, -nú, -dol (nár. i zabol) dok.

1. (čo, koho, na čo, na koho, s neurč. i so vzťaž. vetou) neudržať si, nezachovať si v pamäti, nezapamätať si: z. niekomu meno; z. na sľub; Zabudne od radosti na všetko. (Tim.) Zabudne zakaždým cieľ svojej cesty. (Kuk.) Ferko už zabudol, o čom je reč. (Kuk.) Gazda ten zabol tam oselník. (Hviezd.)

2. (na čo, na koho, s neurč. i so spoj. že) prestať si uvedomovať, prestať mať na pamäti niečo, niekoho: z. na hlad; „Nedaj mi zabudnúť,“ pripomínal mi. (Taj.) Nezabudni, že slovo robí muža. (Urb.) Na oheň sa zabudlo. Dohasínal. (Švant.); z. na niekoho, na niečo ako na smrť celkom, úplne;

3. (na koho, na čo) prestať spomínať, prestať myslieť na niekoho, na niečo, prestať mať k niekomu, k niečomu citový vzťah prestať pociťovať niečo: z. na priateľa; Nemôžeme zabudnúť na teba. (Urb.); z. na trampoty, na útrapy, na celý svet ap.;

4. (na koho, na čo) prestať sa o niekoho, o niečo starať, prestať myslieť na potreby niekoho, niečoho, zanedbať niekoho, niečo. Peniaze neposlal. Potom na rodinu zabudol. (Ondr.) (Spisovatelia) zabudli na ľud v strašnej polofeudálnej porobe. (Štítn.)

● hovor. nezabudnúť na zadné kolieska neprestal myslieť na nepredvídané okolnosti;

5. (komu čo, na čo i bezpredm.) upustiť od hnevu, prepáčiť, odpustiť: Ani Katrena nemôže mu to zabudnúť. (Kuk.) Odpustili, zabudli na všetko. Pomerili sa s ním všetci. (Taj.) Čo bolo, bolo, zabudnime! (Letz) Ten neodpúšťa tak ľahko, nezabudne. (Tim.); do smrti ti (to) nezabudnem a) neprepáčim, neodpustím; b) budem ti povďačný, zaviazaný;

6. (čo, zried. koho) nechať niekde, nevziať so sebou: Zabudol si v pracovnom plášti román. (Štef.) Rozpovedal žienke, ako sa nezobudil, zabudli ho. (Taj.); pren. Zabudol som si ho (pohľad) na nich (Fig.) dlhšie som sa zahľadel;

nedok. zabúdať, -a, -ajú;

opak. zabúdavať, -a, -ajú

|| zabudnúť sa

1. dopustiť sa niečoho nenáležitého, urobiť niečo mimovoľne, neovládnuť sa, neopanovať sa, pozabudnúť sa: Tu ich máte — riekol Adam, zabudnúc sa, skoro hlasne. (Jégé) Jano sa zabudol s otvorenými ústami. (Švant.)

2. hovor. žart. zjemn. (s kým) pozabudnúť sa, prespať sa: Matka sa zabudla s akýmsi vandrujúcim vlašským majstrom. (Zúb.);

nedok. k 1 zabúdať sa

zabúdať p. zabudnúť

zabudnúť, zabosť², zried zabýť dk
1. čo, o čom, na čo neudržať si, nezapamätať si v pamäti niečo: dosti lala, ale člowek giž zabudol (S. ĽUPČA 1689); hoj, hoj, skoro bi sem bol zabol (T. DVORY 1758); zabudol, cšo mu Paulus, sin geho, pred testamentem k swemu dobremu do ussu sseptal (PUKANEC 1771); mezitím čokoliv a kterakkoliv bi sa bilo juž stalo, abi sa ňesúžil, na všecko zabudnúl, ríkala posledňe (BR 1785); když te smrt zachvátí, o všeckém zabudneš (PV 18. st); oblivisci: zabýti (PD 18. st)
2. na čo, na koho prestať si uvedomovať, prestať mať na pamäti niečo, niekoho: swedek zabol, gak se dohadowali (p. Jesenský s direktorom) (D. JASENO 1759); že zabudla na neho, neposlala mu paleneho (TURIEC 1779); kdiž te bude (otec) po druhe volat, tehdi gic, nebo po tretj radj zabudu (CA 1780)
3. prestať spomínať, prestať myslieť na niekoho, niečo, prestať mať k niekomu, k niečomu citový vzťah: pockag, pamatliwuo ty to wino bude, nikda ty ma nezabudness (KRUPINA 1741); pani matce se ponyžene recomendugem, abj mne, zapowerhleho sina, ešče nezabola (RAKOVICE 1747); nemožem na teba zabudnut, čo by mi branuwal vsseček svet (KC 1791)
4. prestať sa o niekoho, o niečo starať, prestať myslieť na potreby niekoho, niečoho, zanedbať niekoho, niečo: ponewacz pomjnuljmy czasy lyst czjganskj posel u Wasseg Milosti zabol, kterj mala Wassa Milost podpjsat (M. KAMEŇ 1695); a bud Pan Buch pochwalen, zie mnie nezabol (NITRA (18. st))
5. čo nechať niečo bokom, nevšimnúť si niečo, neuvedomiť si niečo: gest gesste sstwrtka soli, ktera se zabola napisat (ŽILINA 1716); a kdybi netco se bylo zabudlo, co by do teg transactii se bilo newiložilo (MIKLUŠOVCE 1756)
6. komu čo upustiť od hnevu, odpustiť, prepáčiť niekomu niečo: odpustym ty, ale ty nezabudnem (BAg 1585); istse i tak hvari v szvojem sertzu, śe Buóh té retsi zabúl, zanyedzbál (DŽ 1752); zabúdať, zabývať ndk k 2: prítel své prítelstvo, kmoter tež kmotrstvo pro malú vec zabíva (PV 1652); nezabíwagťe na títo swé slowá a nezabíwagťe, že sú u wás ti také dánki (BA 1789); pokritec skončiwa vszecko s kazny, zabuda na to podobni nazeragicimu do zrkadla; vy tez chudobni, nezabudagte ba dobrodinců (SS 18. st) k 3: plačte, oči, plačte, slzy vylievajte, koho ste lubili, toho zabývajte (AD 1723-65); musíš na predešlú lásku zabývati (PV 18. st); k 4: jak ten čas mine, nenajdeš nic, to ber s bázní boží a chudiny nezabivej (SA 17. st); sused nass, člowek dobry, bohabogny, cnostliwy bil, na swe dussne spasenj nezabiwal (KT 1753); zabýť sa dk proti komu pozabudnúť sa v niečom: gesli geho (majetok) prodal aneb zalozil aneb sie pak zabyl proti swemu panu (ŽK 1473)
P. atpn Georgius Zabwdlo (v Prestavlkoch 1572 U1)