Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zabiť -je -jú dok.

1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus; úmyselne z. (človeka) zavraždiť; z. sa z nešťastnej lásky; neos. z-lo ho na fronte;

pren. expr. spôsobiť zánik, zničiť, ubiť: z-l v nej cit

2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)

3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami

4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami

5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár

spať ako z-tý tuho; → jedným úderom z. dve muchy; veď ťa to nez-je neuškodí ti to;

nedok. zabíjať -a

// zabiť sa

1. neúmyselne prísť o život: z. sa pri autonehode

2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: fľaša sa z-la

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zabíjať ‑a ‑ajú nedok.

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


hlobiť 1. tlčením vrážať do niečoho • zatĺkaťvtĺkaťzabíjaťvbíjať: hlobiť, zatĺkať, vbíjať kôl do zeme, klin do steny

2. zatĺkaním klincov spájať a tak zhotovovať • stĺkaťzbíjať: hlobí, stĺka, zbíja z dosák búdu


márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom miesteplytvať (niečím): plytvať materiálompremárňovaťpremrhávaťmariť: premárňuje, premrháva svoj talentexpr.: hajdákaťprehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniazestrácaťexpr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čashovor. kynožiť: nerád kynoží potravinyutrácaťmíňaťvydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazíhovor.: troviťrozhadzovať: pomaly rozhadzuje úsporyhovor. expr. márnotratníčiťkniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav)nár. marhať (Rysuľa)

2. p. ničiť 3


moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


zakáľať bodnutím usmrcovať brava, robiť zakáľačku • zabíjať: príďte k nám, zajtra zakáľame, zabíjame

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zabíjať1, zabíjať sa p. zabiť1, zabiť sa


zabíjať2 p. zabiť2


zabiť1, -bije, -ujú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (koho) násilne zbaviť života (obyč. nejakým vražedným nástrojom), vziať niekomu život, zavraždiť, prípadne nešťastnou náhodou zapríčiniť smrť, nešťastne usmrtiť: úmyselné zabitie (človeka); Prijali to ako strašný úder zabiť týchto dvoch ľudí. (Tat.) Strom ho zabil v hore. (Tim.); neos. Jána ožratého zabilo v bani. (Rys.); pren.: Pravdou možno zabiť (Greg.) zaviniť smrť niekoho; človeka, v ktorom zabili lásku (Barč) potlačili, zničili; hýrením si človek svedomie nezabije (Jes-á) neumlčí. Ja ťa (ho, ju) zabijem! vyhrážanie, hrozba. Ak to starý počuje, ten ťa na mieste zabije. (Kuk.) Bodaj ho (ťa) hrom zabil! kliatba, zakliatie; pren. hovor. expr. Mamka ma išli zabiť (Vám) v hneve ma veľmi bili al. hrešili.

hovor. expr. Hľadí na mňa ani čo by som mu otca zabil nenávistne. Čo by si ma zabil, čo ma zabiješ v nijakom prípade, za žiadnu cenu, vôbec nie; spí, akoby ho zabil tuho, tvrdo;

2. (čo) zbaviť násilne života nejakého živočícha (zviera, hmyz ap.) (zaklatím, zastrelením, zadlávením ap.): z. zviera, brava, z. sliepku, jalovicu, psa, z. muchu

hovor. expr. z. jednou ranou (jedným úderom) dve muchy naraz vybaviť, vykonať, urobiť dve veci; hovor. expr. z. capa povedať al. urobiť niečo nerozmyslene, prenáhlene, hlúpo, prenáhliť sa; Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili (porek.) o predčasnej, prenáhlenej radosti.

3. hovor. (čo) rozbiť, roztĺcť: t. hrniec, tanie, fľašu, pohár ap., z. oblok, z. vajce;

4. expr. (čo) neužitočne stráviť čas, premárniť, premrhať istý čas: z. čas; (otec) zabil štyri mladé roky na vojne (Hor.);

5. (čo) zahnať, zapudiť, rozptýliť; premôcť, potlačiť: Aby sme nudu zabili, pustili sme sa do karát. (Jes.)

6. hovor. expr. (koho) zapríčiniť niekomu neúspech, škodu, ujmu, poškodiť; hmotne, existenčne zničiť: Mňa tie tri groše nezabijú. (Kuk.) Pochopil hneď, žeh o veľká dielňa zabije. (Žáry) Týždnik vydržať by ťa vari nezabilo? (Žáry)

7. (čo) fyzicky zničiť, znivočiť, zahubiť; ubiť: chinín zabije baktérie; Ak si lepší cit prepije, zabije, nebude dobre ani doma. (Taj.) Zabil si kus života v „majnách“, ale aspoň vieš, prečo? (Urb.)

8. kart. slang. (čo čím) dať vyššiu kartu, prebiť: z. (napr. eso) tromfom;

nedok. zabíjať1, -a, -ajú

|| zabiť sa

1. násilne si spôsobiť smrť, vziať si život, spáchať samovraždu, prípadne nešťastnou náhodou sa usmrtiť: za. bili sa z lásky (Min.); Vraj sa potom zabila, lebo ju muž klamal. (Švant.) Tak som sa bála o starého otca, že spadne a zabije sa. (Janč.)

hovor. expr. išli sa zabiť, boli by sa zabili, mali sa zabiť za niečím, za niekým o bezhlavom počínaní pri snahe niečo dosiahnuť;

2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: Pohár s cvengotom spadol jej z rúk a zabil sa na dlážke. (Tim.)

3. utrpieť veľkú ujmu, zničiť sa, znivočiť s: Zabila sa, zničila mravne i telesne, aby som sa ja dostal vyššie. (Urb.);

nedok. zabíjať sa


zabiť2, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (čo do čoho) zatĺcť, vbiť niečo ostré niekam: z. klinec, klin do steny, z kôl do zeme; Zabil do podošvy drevený klinček. (Vaj.)

expr. z. klin do zeme spadnúť na zadnú časť tela (napr. pri pošmyknutí);

2. (čo čím) zatlčením klincov ap. niečo pripevniť, pribiť, zatĺcť: Zabili dvere klincami. (Chrob.) Okno zabije plechom. (Taj.) Zabite ho (krčah) špuntom! (Kuk.);

nedok. zabíjať2, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

zabíjať nedokonavé sloveso
(ja) zabíjam VKesa+; (ty) zabíjaš VKesb+; (on, ona, ono) zabíja VKesc+; (my) zabíjame VKepa+; (vy) zabíjate VKepb+; (oni, ony) zabíjajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zabíjal VLesam+; (ona) zabíjala VLesaf+; (ono) zabíjalo VLesan+; (oni, ony) zabíjali VLepah+;
(ty) zabíjaj! VMesb+; (my) zabíjajme! VMepa+; (vy) zabíjajte! VMepb+;
(nejako) zabíjajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zabíjať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor