zabávať, -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo i bezpredm.) poskytovať, spôsobovať niekomu pobavenie, potešenie, radosť, veselosť, rozveseľovať, baviť: z. hosťov, z. spoločnosť; Kaňa zabával dvoch pisárov anekdotami. (Vaj.) (Fraňo) vedel výborne zabávať. (Urb.) (Cestopis) poučuje i zabáva. (Vlč.)
2. (koho) zdržiavať niekoho z nejakej činnosti, okrádať niekoho o čas, baviť: Povedala jej otvorene, aby ju nezabávala, že má robotu. (Švant.) No ja už pôjdem, nebudem vás zabávať. (Kuk.);
dok. zabaviť
|| zabávať sa
1. (s čím , s kým i bezpredm.) tráviť čas hrou, žartovnými, veselými rozhovormi, účasťou na zábavnom podniku ap., robiť niečo pre svoje pobavenie, veseliť sa, baviť sa: Jeho deti zabávali sa vo dvore na pažiti (Kuk.) hrali sa. Našiel vo vrecku fajku a s tou sa začal zabávať. (Taj.) Mládežníci robili silvestrovský program, všetko sa výborne zabávalo. (Sev.); zabávajúca sa spoločnosť; pren. Čestný človek sa so srdcom dievčaťa nezabáva (Tim.) falošne nedvorí.
2. (ny čom, na kom) mať potešenie z pomykova, z rozpakov, z nepríjemného položenia iného, byť škodoradostný. Drndík sa na jeho rozpakoch dobre zabával. (Hor.) Ľudia sa na tom zabávali, keď mohli dať malému drotárovi fajčiť. (Tomašč.)
3. expr. (s kým, s čím, i bez. predm.) veľa sa zaoberať, zdržovať sa zaveľa, strácať čas: Teraz niet času zabávať sa so škodlivými ľuďmi. (Min.) Nemôžeme sa pri tomto dlhšie zabávať, k čomu tu i tak miesta niet. (Štír);
nedok. zabaviť sa
zabaviť2, í, -ia dok.
1. (koho, čo) poskytnúť, spôsobiť niekomu pobavenie, potešenie, radosť, rozveseliť, pobaviť: Ale môžbyť, že skromné moje rozprávky predsa niekoho zabavia. (Taj.)
2. (koho) zdržať, zadržať nejaký čas: Zabavte ich nejako, pán vrátnik. (Tomašč.) Ani druhá smena asi nebude páliť. Cimrovanie zabavilo. (Hor.);
nedok. zabávať
|| zabaviť sa
1. (s kým, s čím i bezpredm.) stráviť čas hrou, veselými, žartovnými rozhovormi, účasťou na zábavnom podniku ap.: Vše sa ide muž zabaviť s kamarátmi. (Taj.) Zabavíme sa ešte raz spolu tak po mládenecky. (Urbk.) Naozaj ľudské bývanie, kde sa baník môže konečne cítiť doma a po šichte i v záhradke sa zabaviť (Hor.) príjemne stráviť čas prácou v záhrade.
2. (na kom, na čom) mať radosť z pomykova, z rozpakov, z nepríjemného položenia iného, prejaviť škodoradosť: ... aby sa snáď aj tam zabavili na mojom Ondrovi, neborákovi. (Taj.) Zasmial sa hrdý gazda, ktorý rád sa zabavil na druhých vôbec. (Tim.)
3. (čím i bezpredm.) zdržať sa neužitočne, stratiť čas; pobudnúť, stráviť niekde nejaký čas: Strašne sa zabavil týmto zbytočným rozhovorom. (Urb.) Zabavila sa na jednom riadku až pol hodiny. (Jil.) Zandome sa zabavil iba dva dni v meste. (Kuk.);
nedok. zabávať sa