Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zabaviť1 dok.

1. spôsobiť dobrú náladu, pobaviť, rozveseliť: z. hostí; z. vnuka rozprávkou i zamestnať

2. zdržať (význ. 1): mešká, priateľ ho z-l;

nedok. zabávať -a

// zabaviť sa:

1. dobre sa z., z. sa pri hudbe

2. z. sa pri nákupoch;

nedok. zabávať sa

1. k zabaviť sa

2. baviť sa (význ. 2): z-l sa na jej rozpakoch, z-li sa na jeho účet

3. baviť sa, zdržiavať sa: už sa s tým pridlho z-a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zabávať ‑a ‑ajú nedok.; zabávať sa

baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať saveseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sahodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sahovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do ránahovor.: mulatovaťflámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú nochýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský)zried. huľať (rus.): huľanie do ránarozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú saexpr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami

2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sazdržiavať sastrácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať časzaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viacexpr. bavkať sa

3. p. hrať sa 1


baviť 1. poskytovať zábavu • zabávaťrozveseľovaťobveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosťrozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiťzaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávaťzdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri prácioberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!


hrať sa 1. zamestnávať sa hrou • ihrať sa: deti sa hrajú, ihrajú s legom, na vojakovzabávať sabaviť sa (nachádzať potešenie v niečom): rád sa zabáva, baví s deťmipohrávať sapoihrávať sa: po(i)hrávala sa s prstencom vlasovexpr. al. det. bavkať sa: dievčatko sa bavká s bábouexpr.: ihračkať saihrajkať saihruškať sahrajkať sa (obyč. v styku s deťmi)

2. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, niečím sa zaoberať • ihrať sa: hrať sa, ihrať sa s vysávaním izbyhovor. expr.: piplať sašiplať sababrať sapaprať saprplať satitlať sa: s opravou strojčeka sa piple, šiple, prple už od ránazdržiavať sa: netreba sa toľko zdržiavať s robotouexpr. maznať sapohrávať sa (zdĺhavo sa s niečím zaoberať): mazná sa s lákavou predstavou

3. p. zahrávať sa


zabávať p. baviť 1, 3


zabávať sa 1. p. baviť sa 1, 2 2. p. hrať sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zabávať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) poskytovať, spôsobovať niekomu pobavenie, potešenie, radosť, veselosť, rozveseľovať, baviť: z. hosťov, z. spoločnosť; Kaňa zabával dvoch pisárov anekdotami. (Vaj.) (Fraňo) vedel výborne zabávať. (Urb.) (Cestopis) poučuje i zabáva. (Vlč.)

2. (koho) zdržiavať niekoho z nejakej činnosti, okrádať niekoho o čas, baviť: Povedala jej otvorene, aby ju nezabávala, že má robotu. (Švant.) No ja už pôjdem, nebudem vás zabávať. (Kuk.);

dok. zabaviť

|| zabávať sa

1. (s čím , s kým i bezpredm.) tráviť čas hrou, žartovnými, veselými rozhovormi, účasťou na zábavnom podniku ap., robiť niečo pre svoje pobavenie, veseliť sa, baviť sa: Jeho deti zabávali sa vo dvore na pažiti (Kuk.) hrali sa. Našiel vo vrecku fajku a s tou sa začal zabávať. (Taj.) Mládežníci robili silvestrovský program, všetko sa výborne zabávalo. (Sev.); zabávajúca sa spoločnosť; pren. Čestný človek sa so srdcom dievčaťa nezabáva (Tim.) falošne nedvorí.

2. (ny čom, na kom) mať potešenie z pomykova, z rozpakov, z nepríjemného položenia iného, byť škodoradostný. Drndík sa na jeho rozpakoch dobre zabával. (Hor.) Ľudia sa na tom zabávali, keď mohli dať malému drotárovi fajčiť. (Tomašč.)

3. expr. (s kým, s čím, i bez. predm.) veľa sa zaoberať, zdržovať sa zaveľa, strácať čas: Teraz niet času zabávať sa so škodlivými ľuďmi. (Min.) Nemôžeme sa pri tomto dlhšie zabávať, k čomu tu i tak miesta niet. (Štír);

nedok. zabaviť sa


zabaviť2, í, -ia dok.

1. (koho, čo) poskytnúť, spôsobiť niekomu pobavenie, potešenie, radosť, rozveseliť, pobaviť: Ale môžbyť, že skromné moje rozprávky predsa niekoho zabavia. (Taj.)

2. (koho) zdržať, zadržať nejaký čas: Zabavte ich nejako, pán vrátnik. (Tomašč.) Ani druhá smena asi nebude páliť. Cimrovanie zabavilo. (Hor.);

nedok. zabávať

|| zabaviť sa

1. (s kým, s čím i bezpredm.) stráviť čas hrou, veselými, žartovnými rozhovormi, účasťou na zábavnom podniku ap.: Vše sa ide muž zabaviť s kamarátmi. (Taj.) Zabavíme sa ešte raz spolu tak po mládenecky. (Urbk.) Naozaj ľudské bývanie, kde sa baník môže konečne cítiť doma a po šichte i v záhradke sa zabaviť (Hor.) príjemne stráviť čas prácou v záhrade.

2. (na kom, na čom) mať radosť z pomykova, z rozpakov, z nepríjemného položenia iného, prejaviť škodoradosť: ... aby sa snáď aj tam zabavili na mojom Ondrovi, neborákovi. (Taj.) Zasmial sa hrdý gazda, ktorý rád sa zabavil na druhých vôbec. (Tim.)

3. (čím i bezpredm.) zdržať sa neužitočne, stratiť čas; pobudnúť, stráviť niekde nejaký čas: Strašne sa zabavil týmto zbytočným rozhovorom. (Urb.) Zabavila sa na jednom riadku až pol hodiny. (Jil.) Zandome sa zabavil iba dva dni v meste. (Kuk.);

nedok. zabávať sa

Morfologický analyzátor

zabávať nedokonavé sloveso
(ja) zabávam VKesa+; (ty) zabávaš VKesb+; (on, ona, ono) zabáva VKesc+; (my) zabávame VKepa+; (vy) zabávate VKepb+; (oni, ony) zabávajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zabával VLesam+; (ona) zabávala VLesaf+; (ono) zabávalo VLesan+; (oni, ony) zabávali VLepah+;
(ty) zabávaj! VMesb+; (my) zabávajme! VMepa+; (vy) zabávajte! VMepb+;
(nejako) zabávajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

zabávať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor