zaželať dok. povedať želanie, pozdrav, popriať, zapriať: z. oslávencovi veľa úspechov, z. deťom dobrú noc
zaželať -lá -lajú -laj! -lal -lajúc -laný -lanie dok.
zaželať si -lá si -lajú si -laj si! -lal si -lajúc si -laný -lanie si dok.
zaželať vyjadriť želanie, aby sa niekomu niečo stalo, splnilo (obyč. niečo dobré) • zapriať • popriať • zastaráv. poželať: zaželať, zapriať niekomu šťastnú cestu; poželali, popriali sme im dobrú chuť • zažičiť: nikdy nikomu nezažičil zlé • hovor. zavinšovať: zavinšovať hojnosť Božieho požehnania
zaželať, -á, -ajú dok. (komu čo, zried. i čoho) popriať, poželať: z. niekomu dobré ráno, dobrý deň, dobrú chuť, šťastnú cestu; z. niekomu veľa šťastia; „na zdravie!“ — zaželali si. (Fr. Kráľ)
želať, -á, -ajú nedok. (komu čo, zried. i so spoj. aby) žičiť, priať: ž. niekomu dobrý deň, veselé sviatky; ž. niekomu veľa úspechov v práci; ž. niekomu šťastný návrat; Veru by som jej želala, aby z toho niečo bolo. (Jégé);
dok. zaželať
|| želať si (čo, so spoj. aby i s neurč.)
1. žiadať si, priať si, chcieť: Splnilo sa mu všetko, čo si želal. (Tat.) Tomáš by si bol želal, aby kráčali pomalšie. (Zúb.) Mišo by si bol želal môcť teraz bežať. (Gráf) To nemá želaný účinok (Šolt.) taký, aký by sme si želali.
2. žiadať si, priať si navzájom: ž. si (navzájom) veľa úspechov;
dok. zaželať si