zažalovať dok. podať žalobu: z. niekoho pre urážku na cti
oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásili • dať znať • dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídete • zahlásiť • avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na stredu • inzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garáže • zastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • podať správu • zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavil • informovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v doprave • signalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčal • upovedomiť • kniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisie • kniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevu • vyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudok • tlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného
2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jar • kniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk
3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľa • vyzradiť: vyzradiť vinníka • kniž. denuncovať • subšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneveru • pooznamovať • poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov
zažalovať p. oznámiť 3
zažalovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo) podať na niekoho, na niečo žalobu: z. niekoho pre ublíženie na tele; z. svojho zamestnávateľa
žalovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) podávať na niekoho (na niečo) žalobu, obviňovať niekoho (najmä pred súdom): Žaluje ma synovec o majetok. (Ráz.) Pupčok chce ju žalovať pre ťažké ublíženie na tele. (Barč.); ž. obecný úrad (Taj.); práv. ž. zabavenú pohľadávku;
2. (čo na koho, komu) oznamovať, udávať, vyzrádzať, prezrádzať niečie previnenia, priestupky niekomu nadriadenému (najmä o deťoch): Tvoj Janko je stonoha, práve mi žalovali, že vybil Židovi oblok. (Vaj.) Žalujú (deti) materi: „Ondrík kope, Marka toto čosi urobila a povedala na mňa.“ (Taj.) Napokon ho (chlapca) mierne nabili, že on dozerá na rodičov. Pravda, pod titulom, že žaluje, a to že je mrzko. (Jégé)
3. (na koho, na čo, komu, čomu i bezpredm.) sťažovať sa, žalovať sa: Či ovca má žalovať na valacha, že jej stíska škurát? (Kuk.) Skalám žalujem, zlý svet sa mi smeje. (Sládk.)
4. expr. (čo, na čo, na koho i bezpredm.) obviňujúc vyjadrovať, dávať najavo pocit krivdy ukrivdenia, obviňovať za krivdu, za ukrivdenie: Lapené orly žalovali osud svoj mlčaním. (Krčm.) Iba miesta trčali k nebu obrovské pahýle stromov, akoby žalovali osud svoj. (Hruš.) Ktože je tu vinníkom, na koho žalujú tieto hroby. (Fr. Kráľ) Tie oči žalujú, šliapu ma. (Al.)
5. expr. zried. (čo) žiaľne rozprávať, vykladať: I žaluje Hanka svoju biedu. (Dobš.)
6. zried. (za čím, za kým) žialiť, banovať, želieť niečo: Za peniazmi nežaluj. (Z8b.);
opak. žalúvať, -a, -ajú;
dok. k 1 zažalovať, k 2, 3, 4 požalovať i vyžalovať
|| žalovať sa (na koho, na čo, komu) sťažovať sa, ponosovať sa: Na mňa sa nemôžeš žalovať. I jesť dostaneš. (Gráf) Žalovali sa druh druhovi. (Urb.) Čo sa žaluješ na zimu, keď ti je hlava ako oheň? (Kuk.) Žaluje sa (farár) na svoj slabý žalúdok. (Al.);
opak. žalúvať sa;
dok. požalovať sa