Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zažalovať dok. podať žalobu: z. niekoho pre urážku na cti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zažalovať ‑uje ‑ujú dok.

oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


zažalovať p. oznámiť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zažalovať, -uje, -ujú dok. (koho, čo) podať na niekoho, na niečo žalobu: z. niekoho pre ublíženie na tele; z. svojho zamestnávateľa


žalovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo) podávať na niekoho (na niečo) žalobu, obviňovať niekoho (najmä pred súdom): Žaluje ma synovec o majetok. (Ráz.) Pupčok chce ju žalovať pre ťažké ublíženie na tele. (Barč.); ž. obecný úrad (Taj.); práv. ž. zabavenú pohľadávku;

2. (čo na koho, komu) oznamovať, udávať, vyzrádzať, prezrádzať niečie previnenia, priestupky niekomu nadriadenému (najmä o deťoch): Tvoj Janko je stonoha, práve mi žalovali, že vybil Židovi oblok. (Vaj.) Žalujú (deti) materi: „Ondrík kope, Marka toto čosi urobila a povedala na mňa.“ (Taj.) Napokon ho (chlapca) mierne nabili, že on dozerá na rodičov. Pravda, pod titulom, že žaluje, a to že je mrzko. (Jégé)

3. (na koho, na čo, komu, čomu i bezpredm.) sťažovať sa, žalovať sa: Či ovcažalovať na valacha, že jej stíska škurát? (Kuk.) Skalám žalujem, zlý svet sa mi smeje. (Sládk.)

4. expr. (čo, na čo, na koho i bezpredm.) obviňujúc vyjadrovať, dávať najavo pocit krivdy ukrivdenia, obviňovať za krivdu, za ukrivdenie: Lapené orly žalovali osud svoj mlčaním. (Krčm.) Iba miesta trčali k nebu obrovské pahýle stromov, akoby žalovali osud svoj. (Hruš.) Ktože je tu vinníkom, na koho žalujú tieto hroby. (Fr. Kráľ) Tie oči žalujú, šliapu ma. (Al.)

5. expr. zried. (čo) žiaľne rozprávať, vykladať: I žaluje Hanka svoju biedu. (Dobš.)

6. zried. (za čím, za kým) žialiť, banovať, želieť niečo: Za peniazmi nežaluj. (Z8b.);

opak. žalúvať, -a, -ajú;

dok. k 1 zažalovať, k 2, 3, 4 požalovať i vyžalovať

|| žalovať sa (na koho, na čo, komu) sťažovať sa, ponosovať sa: Na mňa sa nemôžeš žalovať. I jesť dostaneš. (Gráf) Žalovali sa druh druhovi. (Urb.) Čo sa žaluješ na zimu, keď ti je hlava ako oheň? (Kuk.) Žaluje sa (farár) na svoj slabý žalúdok. (Al.);

opak. žalúvať sa;

dok. požalovať sa

Morfologický analyzátor

zažalovať dokonavé sloveso
(ja) zažalujem VKdsa+; (ty) zažaluješ VKdsb+; (on, ona, ono) zažaluje VKdsc+; (my) zažalujeme VKdpa+; (vy) zažalujete VKdpb+; (oni, ony) zažalujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zažaloval VLdsam+; (ona) zažalovala VLdsaf+; (ono) zažalovalo VLdsan+; (oni, ony) zažalovali VLdpah+;
(ty) zažaluj! VMdsb+; (my) zažalujme! VMdpa+; (vy) zažalujte! VMdpb+;
(nejako) zažalujúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor