Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vráta • expr. odčapiť (prudko) • odchýliť • pootvoriť • expr. odškeriť • naškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvere • odomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošla • roztvoriť • expr.: rozčapiť • rozcapiť • rozškľabiť • rozchľabiť • rozďaviť • rozzeviť • rozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľu • expr. vyčapiť: vyčapené vráta • rozovrieť • roztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobák • rozlepiť (o očiach) • pootvárať • poroztvárať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentu • nespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzu • zapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlas • hovor. pustiť: pustiť televíziu • hovor.: zapáliť • zažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio

pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicu • uvoľniť • popustiť • povoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opraty • upustiť: schválne upustila vreckovku

2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustku • uvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deň • vypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia

3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzinca • pripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili

4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístroj • otvoriť • hovor.: zapáliť • zažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízor • spustiť: spustiť stroj

5. p. prdnúť

zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motor • podpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomu • pripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhej • zapiecť • pripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačku • kniž.: vznietiť • roznietiť • rozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisť • poet. vzňať (Roy) • zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť les • pozapaľovať (postupne)

2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažať • zasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidím • rozžať • rozožať • rozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustre • zried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohu • pozapaľovať • porozžíhať • porozžínať • pozažíhať • pozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)

3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné veci • kniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosť • vzbudiť • kniž.: roznietiť • vznietiť • podnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenie • rozohniť • rozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom

zažať p. zapáliť 2