zať -a mn. -ovia m. dcérin manžel;
zaťko -a mn. -ovia m. hypok.
zať zaťa pl. N zaťovia m.
ženích muž, ktorý sa žení • mladoženích • mladý zať: (mlado)ženích a nevesta • vyvolený: drží sa za ruku svojho vyvoleného • nápadník
zaťko p. zať
zať (nár. i zaťko), -a, mn. č. -ovia m. dcérin manžel v pomere k jej rodičom: prijať niekoho za z-a; Komuže oddáme obchod, ak nie zaťovi. (Čaj.)
● mladý zať ženích, mladoženích
zatík p. zať
zaťov p. zať
zať [zať, zeť] m dcérin manžel: prodala Orssula dom Garayowi, zeti swemu, za triczeti zlatich (ŽK 1462); swemu zetowy anebo swey diewcze Agnete darowal (Valent) swuoy dom (P. ĽUPČA 1580); ya, Ondrey, prigal sem zata k sobe (SLIAČE 1582); vždycky ma mlady mistr, bud syn mistrovsky aneb zat, v společnej schuodsky posluhovati (B. BYSTRICA 1617 CM); kterj pogal, (:gest:) zat, ktera se wdala, newesta (KoB 1666); vocare: ďewku za muža dati, zaťa prigatj (KS 1763); dom sem ga z mogim zatiom a mogu dceru postawila (PUKANEC 1765); rodičé zaťovi, kďiž pre manželku dojšél, obed predložili (BR 1785) L. spondus: ženjch, mladý zeť (CL 1777) mladoženích; -ov príd privl: pri zatyowom pohrebe wzala mu (Koziarka) dolu z ust šatku (KRUPINA 1741); -ko, -ík dem: (svedok) uzrel na zemi exponensa a na nem ležiciho Andraša, ktereho s pomocy Hornanskich zatka strhel s neho (DEŽERICE 1671); zatko swokrj predklada, žebi penize te boly u nas skapaly (PUKANEC 1769); zatykowy memu zem na Csernom Blatye zanechawam (PUKANEC 1785); instugice brat Szlezak za sweho zatka, aby za mladeho mjstra prygati byl (CA 1796) P. tpn od Zatkoweg studne (BUDATÍN 1478 SČL)