Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zašomrať -e -ú -úc/-ajúc dok. expr. zahundrať (význ. 1, 2), zadudrať: z. na zlé časy; z. (si) čosi popod nos

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zašomrať ‑e ‑ú ‑úc/‑ajúc dok.

odvrknúť expr. krátko, úsečne al. zlostne odpovedať • expr. odseknúťexpr.: odkresaťodšprihnúť (ostro) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, povýšene) • hovor. expr. odpapuľovať (neúctivo) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom) • expr.: zasyčaťzasipieťsyknúťfľochnúť (zlostne povedať) • zareptaťzahundraťzašomrať (prejaviť nespokojnosť, obyč. ticho, nepriamo) • expr.: zavrčaťzvrčať (nepríjemným hlasom) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (nezrozumiteľne, s nespokojnosťou)


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


zašepkať šeptom, ticho povedať • zašeptaťzašepotať: zašepkal, zašep(o)tal svoju prosbuzašuškaťzašušotať: Čo si mu zašuškal?zašepnúťšepnúť (krátko): (za)šepol niečo mame do uchapošepkaťpošuškaťpošepnúť: suseda mu pošepkala, pošuškala, pošepla novinuexpr.: zašemotiťzašomrať (ticho a nezrozumiteľne povedať): namiesto pozdravu iba čosi zašemotil, zašomral


zašomrať p. odvrknúť, povedať1, zašepkať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šomrať, -e, -ú, -úci/-ajúci nedok. expr.

1. (na čo, na koho, proti čomu, bezpredm., nár. i nad čím) nahlas prejavovať nespokojnosť, reptať, hundrať, dudrať: Šomral na výmysly, o ktorých nikto nikdy neslýchal. (Jégé) Betlista šomral na kibica. (Vaj.) Ľudia šomrali nad takým náhlením. (Kuk.)

2. (bezpredm. i čo) potichu, nezrozumiteľne hovoriť, mrmlať: š. si pod (popod) nos, pod (popod) fúzy; Terentij si šomral do hustej brady. (Jes-á) [Jano] šomral čosi nezrozumiteľného pomedzi zuby. (Kuk.); pren. Vietor šomre v korunách smrečiny (Švant.) šumí.

3. zried. (s kým) potichu sa zhovárať, šepkať si, šuškať si: Jeden s druhým šomre čosi. (Sládk.);

opak. šomrávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 zašomrať


zašomrať (si), -e, -ú, rozk. -i dok. expr.

1. (bezpredm., čo, zried. i na koho) nezreteľne, nejasne niečo povedať, zahundrať: z. (si) niečo pod (popod) nos, pod (popod) fúzy; „Prevrátil sa,“ zašomre si Daniel. (Heč.) Zašomrúc dobrú noc, vzdialil sa. (Tim.) (Medveď) na ňu (uhliarku) zašomral. (Vans.)

2. (na čo, na koho i bezpredm.) šomraním prejaviť nespokojnosť, zahundrať: Koľko ráz zašomrala na tú službu. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

zašomrať dokonavé sloveso
(ja) zašomrem VKdsa+; (ty) zašomreš VKdsb+; (on, ona, ono) zašomre VKdsc+; (my) zašomreme VKdpa+; (vy) zašomrete VKdpb+; (oni, ony) zašomrú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zašomral VLdsam+; (ona) zašomrala VLdsaf+; (ono) zašomralo VLdsan+; (oni, ony) zašomrali VLdpah+;
(ty) zašomri! VMdsb+; (my) zašomrime! VMdpa+; (vy) zašomrite! VMdpb+;
(nejako) zašomrajúc, zašomrúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor