zaň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. za
zaň A zámena on neživ., zried. živ., ono s predložkou za
zaň spojenie predl. za s tvarom 4. p. os. zám. on, ono;
p. za i on, ono
zaň (A zám neživ) on, ono: (veritelia Jána Jiskru) zan slibugem pod zakladem desiti tisiczi zlattymi (KREMNICA 1449); (o ranených) nemiel by zadneho ginssieho, ktoz by to zan poprawil, magi geho osuditi (ŽK 1473); fabian peniezmi hotowymi zaň (za dom) platil (TRNAVA 1542); korecz computugicz per den 30, powinen gest zan zaplatity fl 15 (TRENČÍN 1640); možete piť wino, ale zan prosiť, bola bi to wec bárdzo špatná (DS 1795)