zaľahnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. zaujať polohu ležiačky (často v snahe kryť sa, chrániť sa al. zaujať bojovú pozíciu), ľahnúť si: Keď začnú strieľať, zaľahne a odlezie do lesa. (Laz.) Fašisti ťali pažbami do brány. Zaľahol otec za plotom do zemiakov. (Gab.); voj. zaľahnúť! povel, po ktorom vojak zaujme bojovú pozíciu ležiačky;
2. expr. ľahnúť si, uložiť sa na dlhší čas do postele pre chorobu, obľahnúť: Zaľahla, keď prestalo hriať letné slnko. (Ondr.)
3. (na koho, na čo, koho, čo i bezpredm.) pritlačiť, pridláviť, pritisnúť, privaliť; zvaliť sa (svojou váhou) na niečo, na niekoho, zavaliť: Zaľahlo naň to najťažšie brvno. (Gab.) Celou váhou zaľahol Zuze na ramená. (Jil.) Dnes-zajtra zaľahne ťa hruda (Taj.) pochovajú ťa. Cíti, ako jej zaľahla teplá dlaň na pleci. (Kuk.) Hustá hmla zaľahne na hole. (Stod.) Slniečko ešte nezapadlo a na osádku Hutu zaľahol čierny tieň. (Tat.) Zaľahla tma na polia. (Tim.)
4. expr. (na koho, na čo) doľahnúť na niekoho, niekam, opanovať, ovládnuť niekoho, niečo: Zaľahli na nás veľké starosti. (Šolt.) Pustota zaľahla najmä v tej izbe, kde mal umretý posteľ. (Tim.) Smútok zaľahol na milú faru drienčanskú. (Vans.); niečo (napr. smútok, žiaľ, úzkosť ap.) mu zaľahlo na dušu, na srdce opanovalo ho, ťaživo doľahlo; ovládol ho pocit smútku, žiaľu, úzkosti ap.;
5. obyč. neos. (komu) (o nepríjemnom, ťaživom fyzickom pocite) zachvátiť, zasiahnuť (niektorý orgán): zaľahlo mu v (na) žalúdku (obyč. o nejakom jedle); zaľahlo mu v uchu, v ušiach (do uší) (obyč. od predchádzajúceho silného zvukového nárazu); zaľahlo mu na prsiach (na prsia), na pľúcach (na pľúca) (obyč. pri prechladnutí); pren. expr. niečo mu zaľahlo na srdci, v duši, do hlavy (v hlave) niečo ho stále trápi;
6. (o zvuku) zaznieť, doľahnúť niekam: Sprava sem zaľahlo volanie veliteľa. (Sev.) Zo dvora zaľahlo k nemu udieranie kladivami v dielni. (Bod.);
nedok. k 1, 3, 4 zalíhať, -a, -ajú i zaľahovať, -uje, -ujú, k 4, 5, 6 zaliehať, -a, -ajú