Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zaľahnúť -e -ú -hol dok.

1. ľahnúť si (význ. 1, 2); tým sa kryť (pred streľbou): z. do trávy; z. do postele i pren. ochorieť; z. za barikádu

2. priľahnúť (význ. 1), zavaliť, privaliť, pridláviť: z. mláďa;

pren.: hmla z-la na vrchy; expr. z-la naň samota doľahla

3. spôsobiť ťaživý teles. pocit: klobása mu z-la v žalúdku; neos.: z-lo mu na prsiach; z-lo mu v ušiach dočasne zle počul;

nedok. k 2, 3 zaliehať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zaľahnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť


ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečenekniž. al. zastaráv. onemocnieťhovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorelaexpr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreliexpr. zried. rozchoravieť saexpr. zaľahnúťobľahnúťuľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahnehovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeňzried. zachorieť (Tatarka)pochorieť (postupne, viac osôb)


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zaľahnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. zaujať polohu ležiačky (často v snahe kryť sa, chrániť sa al. zaujať bojovú pozíciu), ľahnúť si: Keď začnú strieľať, zaľahne a odlezie do lesa. (Laz.) Fašisti ťali pažbami do brány. Zaľahol otec za plotom do zemiakov. (Gab.); voj. zaľahnúť! povel, po ktorom vojak zaujme bojovú pozíciu ležiačky;

2. expr. ľahnúť si, uložiť sa na dlhší čas do postele pre chorobu, obľahnúť: Zaľahla, keď prestalo hriať letné slnko. (Ondr.)

3. (na koho, na čo, koho, čo i bezpredm.) pritlačiť, pridláviť, pritisnúť, privaliť; zvaliť sa (svojou váhou) na niečo, na niekoho, zavaliť: Zaľahlo naň to najťažšie brvno. (Gab.) Celou váhou zaľahol Zuze na ramená. (Jil.) Dnes-zajtra zaľahne ťa hruda (Taj.) pochovajú ťa. Cíti, ako jej zaľahla teplá dlaň na pleci. (Kuk.) Hustá hmla zaľahne na hole. (Stod.) Slniečko ešte nezapadlo a na osádku Hutu zaľahol čierny tieň. (Tat.) Zaľahla tma na polia. (Tim.)

4. expr. (na koho, na čo) doľahnúť na niekoho, niekam, opanovať, ovládnuť niekoho, niečo: Zaľahli na nás veľké starosti. (Šolt.) Pustota zaľahla najmä v tej izbe, kde mal umretý posteľ. (Tim.) Smútok zaľahol na milú faru drienčanskú. (Vans.); niečo (napr. smútok, žiaľ, úzkosť ap.) mu zaľahlo na dušu, na srdce opanovalo ho, ťaživo doľahlo; ovládol ho pocit smútku, žiaľu, úzkosti ap.;

5. obyč. neos. (komu) (o nepríjemnom, ťaživom fyzickom pocite) zachvátiť, zasiahnuť (niektorý orgán): zaľahlo mu v (na) žalúdku (obyč. o nejakom jedle); zaľahlo mu v uchu, v ušiach (do uší) (obyč. od predchádzajúceho silného zvukového nárazu); zaľahlo mu na prsiach (na prsia), na pľúcach (na pľúca) (obyč. pri prechladnutí); pren. expr. niečo mu zaľahlo na srdci, v duši, do hlavy (v hlave) niečo ho stále trápi;

6. (o zvuku) zaznieť, doľahnúť niekam: Sprava sem zaľahlo volanie veliteľa. (Sev.) Zo dvora zaľahlo k nemu udieranie kladivami v dielni. (Bod.);

nedok. k 1, 3, 4 zalíhať, -a, -ajú i zaľahovať, -uje, -ujú, k 4, 5, 6 zaliehať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

zaľahnúť dokonavé sloveso
(ja) zaľahnem VKdsa+; (ty) zaľahneš VKdsb+; (on, ona, ono) zaľahne VKdsc+; (my) zaľahneme VKdpa+; (vy) zaľahnete VKdpb+; (oni, ony) zaľahnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zaľahol VLdsam+; (ona) zaľahla VLdsaf+; (ono) zaľahlo VLdsan+; (oni, ony) zaľahli VLdpah+;
(ty) zaľahni! VMdsb+; (my) zaľahnime! VMdpa+; (vy) zaľahnite! VMdpb+;
(nejako) zaľahnúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor