zaľúbiť sa -bi sa -bia sa zaľúb sa! -bil sa -biac sa -bený -benie (sa) dok.
obľúbiť si získať citový vzťah k niekomu, niečomu, nájsť potešenie, uspokojenie v niečom • mať rád: už si obľúbil, už má rád nový domov • nájsť/mať zaľúbenie • nájsť/mať záľubu: našiel, má zaľúbenie, záľubu v koňoch • zamilovať si: zamilovala si južné Slovensko • zamilovať sa: zamiloval sa do svojho povolania • zaľúbiť sa (iba 3. os.): zaľúbilo sa mu spievať, zaľúbil sa mu šport • prilipnúť (k niekomu, niečomu): prilipol k novým známym, k mestu • hovor. priľúbiť si: priľúbil si susedovie deti • zried. prichcieť (dodatočne si obľúbiť): veď on nevestu prichce
zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľad • pren.: zahľadieť sa • zapozerať sa • zadívať sa • zaprizerať sa • pren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesora • expr.: zblázniť sa • poblázniť sa • zjašiť sa • pojašiť sa • zbesnieť (sa) • spochabiť sa • spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiť • hovor. expr.: buchnúť sa • bachnúť sa • rachnúť sa • tresnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapca • pozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní
2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčil • pozdať sa • zazdať sa • zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudziny • hovor. zavidieť sa • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zried. popáčiť sa (Rázus) • zalahodiť • polahodiť: úspech mu zalahodil • zaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťou • zamilovať si • obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery
3. p. zapáčiť sa 2
zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľad • zvidieť sa • hovor.: zavidieť sa • zazdať sa • pozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdal • zried. popáčiť sa (Rázus) • zried. povidieť sa (Urban) • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zalahodiť • polahodiť • polichotiť: zalahodil jej náš obdiv • zaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým
2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbi • zvidieť sa • pozdať sa • expr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevu • zachcieť sa • zažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiada • zmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslí • zachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutí • prísť vhod: robí, ako mu príde vhod • expr.: uráčiť sa • zráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť
zažiadať sa (neos.) pocítiť chuť, potrebu niečo uskutočniť, niečo mať • zachcieť sa: zažiadalo, zachcelo sa mi voľnosti • zastaráv. zaráčiť sa: môžete mať všetko, čo sa vašej duši zaráči • zapáčiť sa • zaľúbiť sa: príďte, kedy sa vám zapáči, zaľúbi • expr. zasladiť sa • zvidieť sa: zasladilo, zvidelo sa mu ostať doma • zmyslieť si: má všetko, na čo si zmyslí, čo sa mu zažiada • zachutiť: zachutila mu moc, zažiadalo sa mu moci
zaľúbiť sa, -i, -ia dok.
1. (do koho i bezpredm., pren. i do čoho) vzplanúť k niekomu láskou, začať niekoho ľúbiť, milovať, zamilovať sa: bláznivo, šialene sa z.; beznádejne, (ne) šťastne sa z.; z. sa na prvý pohľad pri prvom stretnutí; Sládkovič zaľúbil sa do domácej dcéry. (Vlč.); pren. Praha, tridsaťtisíc mládencov sa do teba zaľúbilo. (Karv.); z. sa po uši, na smrť veľmi;
2. (komu) zapáčiť sa: Pleť si dievča vienok ľaliový, aby si sa zaľúbilo šuhajovi. (Botto) Zaľúbila sa mu myšlienka podkosiť nohy starému lišiakovi. (Vaj.);
nedok. k 1 zaľubovať sa, -uje, -ujú
|| zaľúbiť si trochu zastar. (koho) začať ľúbiť, začať milovať, zaľúbiť sa, zamilovať sa do niekoho: Zaľúbila si pisára. (Kuk.) Zaľúbil si pyšné dievča. (Zgur.)
|| zaľúbiť zried. (koho) zaľúbiť sa, zamilovať sa do niekoho: Chudobnej materi syna zaľúbila. (Šolt.) Dom ten, čo ho nik nezaľúbil. (Jes.)
zaľúbiť [-ľú-, -lí-] dk 1. koho vzplanúť k niekomu láskou, začať niekoho milovať: po odchode W. U. M. to sem w Batizowcach wirozumel, že gedna djewka zalubila gedneho mladeho chasnika (BATIZOVCE 1760); Sikem zaljbil gu; násylně gu posskrnjl (!) (WP 1768) 2. koho, na koho obľúbiť si niekoho, uprednostniť niekoho; náb (o Bohu) urobiť niekoho vyvoleným: prigmiž od Boha wssecko, meg dosti na swem stawu, w kterem te Buh dobrotiwy zalibil (SK 1697); chtos i vipovedzetz mose tvoju k nám ottzovszku lyubosztz, chtorú si nász barsz zalyubil (RSP 1758); ty sy Syn múg mily, na tebe sem zaljbil (KB 1756)
zaľúbiť sa 1. dk do koho zamilovať sa do niekoho: že nektery wogak do nektereg panny se zalubil a gu sobe za newestu pogati chcel, ona od smrti zachowana a zachranena biwala (MS 1749) 2. komu zapáčiť sa niekomu: tak potom ta gista osoba zalibila se gest gednemu dobremu muži (:totižto:) ssaffarowy a sprawczy dobremu pry huti (ŠÁŠOV 1572); cžiň (Matka Božia), ať se mi srdce rozžne, w lásce Krystowé pobožňe, ať mu se tak zalýbim, Swatá Mati, rac poprýťi (CC 1655); inscribujeme statek a duchodok kteri bi se weritelowj a jeho successorom zalibil (KRUPINA 1731); a hle, hlas stal se z nebes powjdagjcy: ténto gest Syn múg mily, w kterém se my dobre zaljbilo (KB 1756); tento geden gedini taki gest naleznuti, w kterem sa mne dobre zalubilo a teho gedneho obeta mne bude prigemna (SKá 18. st) 3. do čoho, v čom nájsť zmysel, cieľ v niečom: kterykolwek se do poctiweho remesla mydlarskeho cechu se (!) zalubi davat, ma povinnen byti ponejprv majsterštuk urobiti (CA 1709 E); 2. Probug mňa, Pane, a skús mňa, pál ládwi mé y srdco mé. 3. Nebo milosrdénstwj twé pred očima gest: y zaljbil sem sebe w práwďe twég (KB 1757); zaľubovať sa ndk 1. k 2: kdibich se zagiste gežte lidem zalibowal, služebnik Kristu bich nebil (Le 1730); tak se usyluge gemu služiti a zalibowati we wssem, gakoby gistotně wědel, že Bůh gemu gest náchylný (MPS 1777) 2. k 3: czitil techdi Bůch chutnu wuoni poslussenstwi Sina sweho až k smrti križe a w tom se gest zalibowal (TC 1631); w kosťelách sa gedni od druhích wiďá, wiďíce, zalibugú sa, zalíbíce sa wespolek horá a až zháragú (BR 1785); zaľúbiť si dk 1. koho obľúbiť si, zamilovať sa do niekoho: radůgte se z weselostj, žeť nás sobě (Kristus) zalýbyil a z swým Otcem nás zmeril (CC 1655); tak velikú krású Pán Búh ju obdaril, že nikterú stránku tela neprepustil, kterú by dost s velkú krású neozdobil, nadevšecky jiné ju sobe zalúbil (ASL 1701) 2. čo obľúbiť si, uprednostňovať niečo: poniewadž geho p. tak sobie zalubila ty wcžely, aby gemu ty wczely, ktere on kupil od p. Bohadloweg, pustil (SKALICA 1687); jestliže v damašku nekdy oblečená, atlas s kanafasem sobie zalúbila (ASL 1701); -ovať si [-li-] ndk k 1: Buch wssemohuci welmi sobe zalibuge w twogeg trpezliwosti (MS 1758); k 2: complaceo: libj se mi, zalibugem sebe (KS 1763); complaceo: zalibugi sebe (GrP 1771) L. z. si v slovách náb mať záľubu: beda tomu zakoniku, který sobe zalibuge w slowách darebných a márných, as timi priwázá lidj k smichu (RB 1713)