začudovanie -ia s. pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom ap., údiv, prekvapenie: je to na z.; pozerali naň so z-ím
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
začudovanie p. údiv
(jedno) začudovanie; (bez) začudovania; (k) začudovaniu; (vidím) začudovanie; (hej) začudovanie!; (o) začudovaní; (so) začudovaním;
(štyri) začudovania; (bez) začudovaní; (k) začudovaniam; (vidím) začudovania; (hej) začudovania!; (o) začudovaniach; (so) začudovaniami;