začať, zried začnúť dk 1. čo, s čím i bezpredm uskutočniť začiatok nej. činnosti al. zmeny stavu, dať sa, chytiť sa, pustiť sa do niečoho: strany wassich pocztow, prwe ge nezacznem, ness po gednem tyzdny, czemu mam zde czineny (KLÁŠTOR p. Z. 1572); tento wrch zowu Plosstina a najlepssie powie nass sused Yanko Ssura, nebo on zacžal tieto prielohy wirabaty (KRUPINA 1642); zacaly sme dolu gjty pry tom potoku na dobry kus (BREZOVÁ p. B. 1768); techdy z poručeny byskupa kopat začaly (PeP 1770); ale farár, kďiž najchutňejšéj začnul spaťi, z velikím treskem jest obuďen (BR 1785) F. chceš-li štestí v práci míti, hlediž od Boha začíti (SiN 1678); a bilo na njch wiplneno to porekadlo: začala bitwu srna z lewem (VP 1764) o nerovnocennosti 2. rozhovoriť sa, prehovoriť: ty pak, o, dusse má, genžs chwálu Boži začala, dokonagž gi (CC 1655) 3. zaradiť sa do pracovného pomeru ako začiatočník: prwe nezly rok mistrowskj zacne (tovariš) delatj a sluzitj, potrebna gemu bude skrzewa pocztenj mezi obiwateluw mestecka pri urade zdegssim nalezite se opowidatj (CA 1764); -ínať ndk 1. k 1: nemluwnatko mluwit y dudlat začyna; začjna zimnj čas (KoB 1666); obyčagňe kdo sa braňi, máwa lepsse ssťesti, ten upadá, kterykolwek začyna ňeresti (GV 1755); obrepit fames: začjna hlad (KS 1763); x. pren náb naplnene brijcha začinagj o ohýzdných wěcech misleti (SK 1697) sú začiatkom hriechu; F. obyčagňe cudzym wecam chwály nedáwame, a čymnáhle w nasseg mocy začynagu biti, su nam milé, a preto gich chceme welebiti (GV 1755) zmocníme sa ich 2. hovoriť: geden začýna: Zdrawa buď Hwézda žaducy, yasňe se po sweťe stkwúcy. Giny: O, Marya, Panno čista (CC 1655); wimluwnj rečnjk prjwetiwost hleda, wssakže nekdy zrazu začjna (KoB 1666); oni kwylili, začinali slowá né celé a z fikanym pretrhnuté od zrozumeny (PT 1778); -ínavať frekv k 1: incipere, inchoare: začjnawati (PD 18. st); začať sa, začnúť sa dk nastať, vzniknúť, prísť (v čase), mať začiatok, započať sa: ktera wecz se zaczala y dokonala za Ondrege Walka (P. ĽUPČA 1564); ponegprwe w dedjne Friwalde se bilo začžalo wjdelowatj (TRENČÍN 1589); my sme prytomny byli, kdy se ta zla wule zaczala mezy poddanymy panskymy a nebossczykem Yanem Mlynarem (ILAVA 1634); toliko z noža počala a začala se zla wuola (L. MIKULÁŠ 1690); newie ginšieho a csasu gisteho, kedy by sa tato hamarka aneb rozbrog o chotar zacsala (SEDLIČNÁ 1737); Pana Krista kdiž guž bily korunowaly, začaly sa z neho wismjwati a posmechj činyt (CP 1757); neskoreg toliko, polechki a potagemňe začla sa bída geho ponagprw ducha geho geďine trápícá (BR 1785); -ínať sa ndk 1. nastávať, vznikať, prichádzať (v čase), započínať sa: poradna laska sama od sebe se zacžina (TRENČÍN 1579); yarnjho času neb kdi se yar začjna (KoB 1666); len w gedenasti tiden po narozenj Krista Pana se oračka začina (PR 18. st) 2. mať začiatok (v priestore): chotar Kuližkuow začína se w půl wrchu chotara dolnozubrickeho od gedneg nakresaneg gedle (BYTČA 1616); gestli wedia swedkowe, ze bi se bobocki chotar zaczinal od mostku Dolnich Motyssicz (TRENČÍN 1639-40); carpus: ruki predek, kde se dlaň od ruki začjná (KS 1763); začínať si ndk konať, správať sa, viesť si, počínať si: gjž niny we wjtezstwj swem pissne sobe začjna (PT 1796)