začas prísl. istý (krátky) čas, dočasne: z. pracoval ako úradník
● raz z. zriedkakedy, občas
dočasne obmedzený čas, na obmedzený čas, na istý čas, nie natrvalo (op. trvalo, natrvalo) • načas • prechodne: dočasne, načas, prechodne bude robiť v sklade • dočasu: naša radosť trvala iba dočasne, dočasu • začas: dočasne, začas sa môže stravovať v reštaurácii • predbežne • provizórne: dočasne, predbežne, provizórne budeš bývať u nás • zatiaľ (do istého času): dočasne, zatiaľ postavte nábytok do predizby
porov. aj dočasný
začas p. dočasne
začas, star. pís. za čas prísl. určitý, obmedzený čas, dočasne: Keď chlapča odrástlo, šlo do služby a začas pomáhalo materi otca chovať. (Taj.) Bol začas mníchom, ale vystúpil z kláštora. (Stod.); raz z. zriedkakedy, z času na čas, občas