zač zám. opyt. príslov. začo
● čo si z.? kto si? aký si?
zač zám. opytovacie príslovkové
zač 4. p. opyt. zám. čo s predložkou za hovor. a bás. za čo, pre čo: Mám ti ďakovať zač. (Hviezd.) Tebou máme to, zač si nás učil túžiť. (Jes.)
● hovor. expr. Čo si (je, ste, sú) zač? otázka pri zisťovaní charakteru človeka (ľudí)
zač p. začo
začo, zač I. zám prísl 1. spytujeme sa ňou na príčinu; z akej príčiny, z akého dôvodu, prečo: zatzo se zove Kristusom? Tsom on jeszt z pólnu milosztzu Ducha Svetoho pomazáni (MCa 1750); oni, to gest ti ysti plawci dosti meli, začo biti trestani (MS 1758) 2. vyj. všeobecne príčinu, dôvod: my bychom rady krundownie sie dowedely, protz nebo zacz o was prepowydagy (TRNAVA 1549) II. spoj výraz vyj. vzťažnosť: to gedno smi od Pana vse sádál, zatzo se i tzeper vernye modlyu (DŽ 1752)