Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

začať -čne -čnú dok.

1. uskutočniť začiatok (význ. 2), op. skončiť: z. utekať, rozmýšľať, z. chudnúť; z-lo svitať; z. prácu pustiť sa, dať sa, načať; z. so stavbou

2. rozhovoriť sa, prehovoriť: z. hlbokým hlasom

3. iba v spoj. začať ako + podst. m. zaradiť sa v prvom zamestnaní: z. ako úradník

● z. od → Adama; z. od → abecedy; z. s → holými rukami; z. z iného konca zmeniť činnosť;

nedok. začínať -a;

začínajúc predl. s I, začínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: z. pondelkom poskytujeme služby; prišli deti z. od najmenších až po najväčšie

// začať sa mať začiatok (význ. 1, 2), op. skončiť sa: z-l sa ohňostroj, tanec; z-la sa jar nastala;

nedok. začínať sa: schôdzka sa z-a o druhej; tam ďalej sa už z-a les

// začať si hovor.

1. expr. nadviazať dôvernú známosť: z. si so susedkou

2. pustiť sa do sporu: nez-ni si s ním, je silnejší;

nedok. začínať si

začínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.

začínať sa -na sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok.

začínať si -na si -najú si -naj si! -nal si -najúc si -najúci si -nanie si nedok.

*zahajovať → správ. začínať, otvárať

začať, -čne, -čnú, začal, začatý, rozk. začni dok.

1. (s neruč., čo, s čím i bezpred.) má funkciu fázového pomocného slovesa a vyjadruje začiatok nejakej činnosti al. začiatok zmeny stavu; dať sa, chytiť sa, pustiť sa do niečoho: z. kričať, hovoriť, z. si nôtiť, z. čítať, z. chodiť do školy; začalo pršať; začalo ubúdať (Urb.); Začal ich pochytávať smäd. (Laz.) Tichý začal byť netrpezlivý. (Vaj.); z. rozhovor, z. rokovanie, z. s rokovaním, z. prácu, z. paľbu, vojnu; z. nový život; Bez Tomáša nezačneme! (Zúb.); práv. z. konanie, spor;

2. (bezpredm., o kom, o čom, s čím) dať sa hovoriť, rozhovoriť sa; prehovoriť: Tak si došiel, — začal hneď sváko. (Švant.) Sadli si na lavičku a začali o Platónovi. (Stod.) Preskočil, čo mal premyslené, a začal kdesi pri konci. (Urb.); hovor. z. od Adama od začiatku;

3. zaradiť sa do pracovného procesu ako začiatočník: Začal v hute ako dozorca. (Hor.);

nedok. začínať

|| začal sa nastať, vzniknúť, prísť (v čase); mať začiatok, započať sa: Začala sa škriepka. (Taj.) Mladuchu prevzal družba a tým sa začal spoločný tanec. (Urb.) Hra začala sa o 7. hodine večer. (Kuk.);

nedok. začínať sa

|| začať si hovor. (s kým)

1. nadviazať známosť, styky, dôverne sa zoznámiť;

2. pustiť sa do sporu: Veru by si každý rozmyslel začať si s nami! (Min.);

nedok. začínať si

začínať, -a, -ajú nedok.

1. (s neruč. čo s čím i bezpredm.) má funkciu fázového pomocného slovesa a vyjadruje začiatok nejakej činnosti al. začiatok zmeny stavu: z. študovať, z. s zaujímať o niečo, z. byť netrpezlivý; práca sa mi začínala páčiť (Zúb.); stromy začínajú kvitnúť (Tim.); začína (začínalo) svitať, byť chladno, teplo ap.; z. reč, rozprávku; z. nový týždeň, novú hru ap.; z. ofenzívu, boj; Józa začína starodievoctvo. (Tim) Vy hneď začínate s komplimentmi! (Stod.)

2. (bezpredm., o kom, o čom, s čím) dávať sa do hovoru, púšťať sa do reči, začínať reč: Ja som prišla, tetka, — začínam — či by ste... (Fig.) Starosta začína od Adama, k veci sa dostáva znervóznený. (Karv.)

3. púšťať sa do nejakej činnosti, započínať: (Ady) začína ako bojovný novinár v Debrecíne. (Štít.) Veď aj on začínal od lopaty, ako sa vraví. (Smreč.) Chudobní ľudia začínajú gazdovstvo s prasaťom a deťmi. (Taj.); z. z ničoho, z. s holými (prázdnymi) rukami ap.;

4. expr. (s čím i bezpredm.) vyvolávať svár, podkušiavať, podpichovať, zadierať; dopaľovať: Buchol o stolík v hneve. — Zasa s tým panstvom začínate? (Jes.) „Už zasa začínate,“ povedal Janko Krap. „Prestaňte s tou svojou psychológiou.“ (Min.);

dok. začať

|| začínať sa mať začiatok, za. počínať sa: začína sa vyučovanie; začína sa žatva; Vysielanie sa začínalo o šiestej. (Štef.) Už sa u neho začínala staroba (Vaj.) nastávala, prichádzala. Sotva na zahodenie kameňa začínal sa krpatý les. (Urb.);

dok. začať sa

|| začínať si hovor.

1. (s kým) nadväzovať známosť, styky, začínať sa dôverne priateliť: Nechcelo sa mu veriť, že by si dievča začínalo s direktorom. (Jes.) „Priskoro si začínaš s chlapmi,“ povedala Ilona. (Min.)

2. expr. (s kým, zried. i čo) púšťať sa do sporu: S Jankom si neradno začínať. (Laz.) Len si s pánmi nič nezačínajme! (Zúb.) Nemci celý deň dali pokoj, možno sa im nechcelo začínať si niečo v takom počasí (Min.) nechceli útočiť;

dok. začať si

zahájiť², -i, -a dok. (čes.) (čo), lepšie otvoriť, začať: z. schôdzku, slávnosť, zhromaždenie otvoriť; z. činnosť začať; zahájenie práce (Jil.) začatie; armáda zahájila ofenzívu (Jaš.) začala; z. štrajk (Jil.) začať; Šavelský prehodil niekoľko slov, čím zahájil sa rozhovor (Šolt.) začal sa;

nedok. zahajovať, -uje, -ujú, lepšie otvárať, začínať

začať, zried začnúť dk
1. čo, s čím i bezpredm uskutočniť začiatok nej. činnosti al. zmeny stavu, dať sa, chytiť sa, pustiť sa do niečoho: strany wassich pocztow, prwe ge nezacznem, ness po gednem tyzdny, czemu mam zde czineny (KLÁŠTOR p. Z. 1572); tento wrch zowu Plosstina a najlepssie powie nass sused Yanko Ssura, nebo on zacžal tieto prielohy wirabaty (KRUPINA 1642); zacaly sme dolu gjty pry tom potoku na dobry kus (BREZOVÁ p. B. 1768); techdy z poručeny byskupa kopat začaly (PeP 1770); ale farár, kďiž najchutňejšéj začnul spaťi, z velikím treskem jest obuďen (BR 1785)
F. chceš-li štestí v práci míti, hlediž od Boha začíti (SiN 1678); a bilo na njch wiplneno to porekadlo: začala bitwu srna z lewem (VP 1764) o nerovnocennosti
2. rozhovoriť sa, prehovoriť: ty pak, o, dusse má, genžs chwálu Boži začala, dokonagž gi (CC 1655)
3. zaradiť sa do pracovného pomeru ako začiatočník: prwe nezly rok mistrowskj zacne (tovariš) delatj a sluzitj, potrebna gemu bude skrzewa pocztenj mezi obiwateluw mestecka pri urade zdegssim nalezite se opowidatj (CA 1764); -ínať ndk
1. k 1: nemluwnatko mluwit y dudlat začyna; začjna zimnj čas (KoB 1666); obyčagňe kdo sa braňi, máwa lepsse ssťesti, ten upadá, kterykolwek začyna ňeresti (GV 1755); obrepit fames: začjna hlad (KS 1763);
x. pren náb naplnene brijcha začinagj o ohýzdných wěcech misleti (SK 1697) sú začiatkom hriechu;
F. obyčagňe cudzym wecam chwály nedáwame, a čymnáhle w nasseg mocy začynagu biti, su nam milé, a preto gich chceme welebiti (GV 1755) zmocníme sa ich
2. hovoriť: geden začýna: Zdrawa buď Hwézda žaducy, yasňe se po sweťe stkwúcy. Giny: O, Marya, Panno čista (CC 1655); wimluwnj rečnjk prjwetiwost hleda, wssakže nekdy zrazu začjna (KoB 1666); oni kwylili, začinali slowá né celé a z fikanym pretrhnuté od zrozumeny (PT 1778); -ínavať frekv k 1: incipere, inchoare: začjnawati (PD 18. st); začať sa, začnúť sa dk nastať, vzniknúť, prísť (v čase), mať začiatok, započať sa: ktera wecz se zaczala y dokonala za Ondrege Walka (P. ĽUPČA 1564); ponegprwe w dedjne Friwalde se bilo začžalo wjdelowatj (TRENČÍN 1589); my sme prytomny byli, kdy se ta zla wule zaczala mezy poddanymy panskymy a nebossczykem Yanem Mlynarem (ILAVA 1634); toliko z noža počala a začala se zla wuola (L. MIKULÁŠ 1690); newie ginšieho a csasu gisteho, kedy by sa tato hamarka aneb rozbrog o chotar zacsala (SEDLIČNÁ 1737); Pana Krista kdiž guž bily korunowaly, začaly sa z neho wismjwati a posmechj činyt (CP 1757); neskoreg toliko, polechki a potagemňe začla sa bída geho ponagprw ducha geho geďine trápícá (BR 1785); -ínať sa ndk
1. nastávať, vznikať, prichádzať (v čase), započínať sa: poradna laska sama od sebe se zacžina (TRENČÍN 1579); yarnjho času neb kdi se yar začjna (KoB 1666); len w gedenasti tiden po narozenj Krista Pana se oračka začina (PR 18. st)
2. mať začiatok (v priestore): chotar Kuližkuow začína se w půl wrchu chotara dolnozubrickeho od gedneg nakresaneg gedle (BYTČA 1616); gestli wedia swedkowe, ze bi se bobocki chotar zaczinal od mostku Dolnich Motyssicz (TRENČÍN 1639-40); carpus: ruki predek, kde se dlaň od ruki začjná (KS 1763); začínať si ndk konať, správať sa, viesť si, počínať si: gjž niny we wjtezstwj swem pissne sobe začjna (PT 1796)

začínať, začínať sa p. začať