Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

začať -čne -čnú dok.

1. uskutočniť začiatok (význ. 2), op. skončiť: z. utekať, rozmýšľať, z. chudnúť; z-lo svitať; z. prácu pustiť sa, dať sa, načať; z. so stavbou

2. rozhovoriť sa, prehovoriť: z. hlbokým hlasom

3. iba v spoj. začať ako + podst. m. zaradiť sa v prvom zamestnaní: z. ako úradník

z. od → Adama; z. od → abecedy; z. s → holými rukami; z. z iného konca zmeniť činnosť;

nedok. začínať -a;

začínajúc predl. s I, začínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: z. pondelkom poskytujeme služby; prišli deti z. od najmenších až po najväčšie

// začať sa mať začiatok (význ. 1, 2), op. skončiť sa: z-l sa ohňostroj, tanec; z-la sa jar nastala;

nedok. začínať sa: schôdzka sa z-a o druhej; tam ďalej sa už z-a les

// začať si hovor.

1. expr. nadviazať dôvernú známosť: z. si so susedkou

2. pustiť sa do sporu: nez-ni si s ním, je silnejší;

nedok. začínať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
začínať ‑a ‑ajú nedok.; začínať sa; začínať si

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


začínať sa p. nasledovať 2


začínať 1. porov. začať 2. p. podpichávať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

začať, -čne, -čnú, začal, začatý, rozk. začni dok.

1. (s neruč., čo, s čím i bezpred.) má funkciu fázového pomocného slovesa a vyjadruje začiatok nejakej činnosti al. začiatok zmeny stavu; dať sa, chytiť sa, pustiť sa do niečoho: z. kričať, hovoriť, z. si nôtiť, z. čítať, z. chodiť do školy; začalo pršať; začalo ubúdať (Urb.); Začal ich pochytávať smäd. (Laz.) Tichý začal byť netrpezlivý. (Vaj.); z. rozhovor, z. rokovanie, z. s rokovaním, z. prácu, z. paľbu, vojnu; z. nový život; Bez Tomáša nezačneme! (Zúb.); práv. z. konanie, spor;

2. (bezpredm., o kom, o čom, s čím) dať sa hovoriť, rozhovoriť sa; prehovoriť: Tak si došiel, — začal hneď sváko. (Švant.) Sadli si na lavičku a začali o Platónovi. (Stod.) Preskočil, čo mal premyslené, a začal kdesi pri konci. (Urb.); hovor. z. od Adama od začiatku;

3. zaradiť sa do pracovného procesu ako začiatočník: Začal v hute ako dozorca. (Hor.);

nedok. začínať

|| začal sa nastať, vzniknúť, prísť (v čase); mať začiatok, započať sa: Začala sa škriepka. (Taj.) Mladuchu prevzal družba a tým sa začal spoločný tanec. (Urb.) Hra začala sa o 7. hodine večer. (Kuk.);

nedok. začínať sa

|| začať si hovor. (s kým)

1. nadviazať známosť, styky, dôverne sa zoznámiť;

2. pustiť sa do sporu: Veru by si každý rozmyslel začať si s nami! (Min.);

nedok. začínať si


začínať, -a, -ajú nedok.

1. (s neruč. čo s čím i bezpredm.) má funkciu fázového pomocného slovesa a vyjadruje začiatok nejakej činnosti al. začiatok zmeny stavu: z. študovať, z. s zaujímať o niečo, z. byť netrpezlivý; práca sa mi začínala páčiť (Zúb.); stromy začínajú kvitnúť (Tim.); začína (začínalo) svitať, byť chladno, teplo ap.; z. reč, rozprávku; z. nový týždeň, novú hru ap.; z. ofenzívu, boj; Józa začína starodievoctvo. (Tim) Vy hneď začínate s komplimentmi! (Stod.)

2. (bezpredm., o kom, o čom, s čím) dávať sa do hovoru, púšťať sa do reči, začínať reč: Ja som prišla, tetka, — začínam — či by ste... (Fig.) Starosta začína od Adama, k veci sa dostáva znervóznený. (Karv.)

3. púšťať sa do nejakej činnosti, započínať: (Ady) začína ako bojovný novinár v Debrecíne. (Štít.) Veď aj on začínal od lopaty, ako sa vraví. (Smreč.) Chudobní ľudia začínajú gazdovstvo s prasaťom a deťmi. (Taj.); z. z ničoho, z. s holými (prázdnymi) rukami ap.;

4. expr. (s čím i bezpredm.) vyvolávať svár, podkušiavať, podpichovať, zadierať; dopaľovať: Buchol o stolík v hneve. — Zasa s tým panstvom začínate? (Jes.) „Už zasa začínate,“ povedal Janko Krap. „Prestaňte s tou svojou psychológiou.“ (Min.);

dok. začať

|| začínať sa mať začiatok, za. počínať sa: začína sa vyučovanie; začína sa žatva; Vysielanie sa začínalo o šiestej. (Štef.) Už sa u neho začínala staroba (Vaj.) nastávala, prichádzala. Sotva na zahodenie kameňa začínal sa krpatý les. (Urb.);

dok. začať sa

|| začínať si hovor.

1. (s kým) nadväzovať známosť, styky, začínať sa dôverne priateliť: Nechcelo sa mu veriť, že by si dievča začínalo s direktorom. (Jes.) „Priskoro si začínaš s chlapmi,“ povedala Ilona. (Min.)

2. expr. (s kým, zried. i čo) púšťať sa do sporu: S Jankom si neradno začínať. (Laz.) Len si s pánmi nič nezačínajme! (Zúb.) Nemci celý deň dali pokoj, možno sa im nechcelo začínať si niečo v takom počasí (Min.) nechceli útočiť;

dok. začať si


zahájiť2, -i, -a dok. (čes.) (čo), lepšie otvoriť, začať: z. schôdzku, slávnosť, zhromaždenie otvoriť; z. činnosť začať; zahájenie práce (Jil.) začatie; armáda zahájila ofenzívu (Jaš.) začala; z. štrajk (Jil.) začať; Šavelský prehodil niekoľko slov, čím zahájil sa rozhovor (Šolt.) začal sa;

nedok. zahajovať, -uje, -ujú, lepšie otvárať, začínať

Morfologický analyzátor

začínať nedokonavé sloveso
(ja) začínam VKesa+; (ty) začínaš VKesb+; (on, ona, ono) začína VKesc+; (my) začíname VKepa+; (vy) začínate VKepb+; (oni, ony) začínajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) začínal VLesam+; (ona) začínala VLesaf+; (ono) začínalo VLesan+; (oni, ony) začínali VLepah+;
(ty) začínaj! VMesb+; (my) začínajme! VMepa+; (vy) začínajte! VMepb+;
(nejako) začínajúc VHe+;
začínať začínať

Zvukové nahrávky niektorých slov

začínať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor