zľutovanie -ia s. súcit s trpiacim, útrpnosť, zmilovanie: prosiť o z.; nemať s niekým z., z-ia
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
zľutovanie p. súcit
zľutovanie, -ia str. ochota pomôcť al. odpustiť niekomu, vyplývajúca zo súcitu, súcit, útrpnosť, zmilovanie: mať s niekým, nad niekým z.; prosiť o z.; K podliakom nemajte zľutovania. (Stod.)
(jedno) zľutovanie; (bez) zľutovania; (k) zľutovaniu; (vidím) zľutovanie; (hej) zľutovanie!; (o) zľutovaní; (so) zľutovaním;
(štyri) zľutovania; (bez) zľutovaní; (k) zľutovaniam; (vidím) zľutovania; (hej) zľutovania!; (o) zľutovaniach; (so) zľutovaniami;