zľutovať sa prejaviť súcit s niekým a poskytnúť pomoc, útechu, odpustenie a pod. • zmilovať sa: zľutovať sa, zmilovať sa nad opustenými; rodičia sa zľutovali, zmilovali a splnili deťom túžbu • zried. zľútiť sa (Timrava) • zastar. pomilovať: Pomiluj Bože, pomiluj! (Sládkovič) • hovor. expr. učlovečiť sa (prejaviť sa ako človek, stať sa prístupný dobrému): učlovečili sa a pomohli nám v núdzi • poet. zžialiť sa (nad kým, nad čím)
zľutovať sa, -uje, -ujú dok. (nad kým, nad čím i bezpredm.) pocítiť ľútosť, súcit s niekým a pomôcť mu, zmilovať sa: Kto sa nad biednym človekom v pustatine zľutuje! (J. Kráľ) Solan sa zľutoval nad mojou osamotenosťou. (Bedn.) Márne som žobrala, aby sa zľutovali, že mi dieťa umiera. (Ráz.-Mart.) Stonala, že by sa bol kameň nad ňou zľutoval (Jégé) žalostne, srdcervúco.