zľahčiť -hč/-i! dok.
1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho; z. (si) úlohu zjednodušiť
2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;
nedok. zľahčovať
// zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo; práca robotníkov sa z-la;
zľahčiť, -í, -ia dok.
1. (čo) urobiť niečo ľahčím, zmenšiť váhu niečoho: z. náklad, z. váhu neičoho; z. pôdu hnojivom; Ovce na kŕdeľ mi húsok zľahčil. (Hviezd.); peňaž. zľahčenie mincí znehodnotenie;
2. (čo) urobiť niečo ľahším, pohodlnejším, menej obťažným al. jednoduchším; uľahčiť (si), poľahčiť (si): z. (si) prácu, úlohu; Mnohí, ktorí by boli mohli prísť, zľahčili si — a išlo po práci. (Taj.); pren. z. bôľ niekomu zmenšiť;
3. (koho, čo) ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, význame, závažnosti ap.; znevážiť, potupiť: z. situáciu, z. význam niečoho; Vysmiali ho, zľahčili. (Tim.) Pani Kvassayová chcela zľahčiť jeho tvrdenie. (Jil.);
nedok. zľahčovať, -uje, -ujú
|| zľahčiť sa
1. stať sa ľahším, nadobudnúť menšiu váhu: teleso sa zľahčilo;
2. stať s ľahším, pohodlnejším, menej namáhavým ap.: práca robotníkov sa zľahčila;
nedok. zľahčovať sa