zľahčiť -hč/-i! dok.
1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho; z. (si) úlohu zjednodušiť
2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;
nedok. zľahčovať
// zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo; práca robotníkov sa z-la;
uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvením • zľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídeme • zmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporou • odbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy
2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľom • odľahčiť • obľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorým • poľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo
3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť náklad • odbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra) • obľahčiť • zried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát
zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiť • obľahčiť • uľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciu • poľahčiť • uľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilo • vyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu
2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciu • hovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovali • podceniť • znehodnotiť • zdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnosti • obsmiať • vysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiť • zneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)
znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovky • pokaziť • skaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovaním • zničiť • znivočiť: ľadovec zničil, znivočil úrodu • hovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredie • opotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebované • zľahčiť • degradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedenia • devalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovo • fraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivoč • odb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)
zľahčiť, -í, -ia dok.
1. (čo) urobiť niečo ľahčím, zmenšiť váhu niečoho: z. náklad, z. váhu neičoho; z. pôdu hnojivom; Ovce na kŕdeľ mi húsok zľahčil. (Hviezd.); peňaž. zľahčenie mincí znehodnotenie;
2. (čo) urobiť niečo ľahším, pohodlnejším, menej obťažným al. jednoduchším; uľahčiť (si), poľahčiť (si): z. (si) prácu, úlohu; Mnohí, ktorí by boli mohli prísť, zľahčili si — a išlo po práci. (Taj.); pren. z. bôľ niekomu zmenšiť;
3. (koho, čo) ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, význame, závažnosti ap.; znevážiť, potupiť: z. situáciu, z. význam niečoho; Vysmiali ho, zľahčili. (Tim.) Pani Kvassayová chcela zľahčiť jeho tvrdenie. (Jil.);
nedok. zľahčovať, -uje, -ujú
|| zľahčiť sa
1. stať sa ľahším, nadobudnúť menšiu váhu: teleso sa zľahčilo;
2. stať s ľahším, pohodlnejším, menej namáhavým ap.: práca robotníkov sa zľahčila;
nedok. zľahčovať sa