Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zľahčiť -hč/-i! dok.

1. urobiť ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): z. hmotnosť niečoho; z. (si) úlohu zjednodušiť

2. ubrať na dôležitosti, závažnosti, znevážiť: z. zásluhy, z. situáciu;

nedok. zľahčovať

// zľahčiť sa stať sa ľahším, ľahkým (význ. 1, 2): zaťaženie sa z-lo; práca robotníkov sa z-la;

nedok. zľahčovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zľahčiť ‑í ‑ia dok.; zľahčiť sa

uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvenímzľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídemezmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporouodbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľomodľahčiťobľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorýmpoľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť nákladodbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra)obľahčiťzried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát


zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovkypokaziťskaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovanímzničiťznivočiť: ľadovec zničil, znivočil úroduhovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredieopotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebovanézľahčiťdegradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedeniadevalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovofraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivočodb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zľahčiť, -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť niečo ľahčím, zmenšiť váhu niečoho: z. náklad, z. váhu neičoho; z. pôdu hnojivom; Ovce na kŕdeľ mi húsok zľahčil. (Hviezd.); peňaž. zľahčenie mincí znehodnotenie;

2. (čo) urobiť niečo ľahším, pohodlnejším, menej obťažným al. jednoduchším; uľahčiť (si), poľahčiť (si): z. (si) prácu, úlohu; Mnohí, ktorí by boli mohli prísť, zľahčili si — a išlo po práci. (Taj.); pren. z. bôľ niekomu zmenšiť;

3. (koho, čo) ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, význame, závažnosti ap.; znevážiť, potupiť: z. situáciu, z. význam niečoho; Vysmiali ho, zľahčili. (Tim.) Pani Kvassayová chcela zľahčiť jeho tvrdenie. (Jil.);

nedok. zľahčovať, -uje, -ujú

|| zľahčiť sa

1. stať sa ľahším, nadobudnúť menšiu váhu: teleso sa zľahčilo;

2. stať s ľahším, pohodlnejším, menej namáhavým ap.: práca robotníkov sa zľahčila;

nedok. zľahčovať sa

Morfologický analyzátor

zľahčiť dokonavé sloveso
(ja) zľahčím VKdsa+; (ty) zľahčíš VKdsb+; (on, ona, ono) zľahčí VKdsc+; (my) zľahčíme VKdpa+; (vy) zľahčíte VKdpb+; (oni, ony) zľahčia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zľahčil VLdsam+; (ona) zľahčila VLdsaf+; (ono) zľahčilo VLdsan+; (oni, ony) zľahčili VLdpah+;
(ty) zľahči! VMdsb+; (my) zľahčime! VMdpa+; (vy) zľahčite! VMdpb+;
(nejako) zľahčiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor