zívať, -a, -ajú nedok.
1. široko otvárať ústa pri hlbokom pozvoľnom vdýchnutí, čo je príznakom únavy, ospanlivosti, nudy ap.: Vtom sa ozvalo zo spánku široké zívanie. (Fr. Kráľ) Pes sa natiahol, zíval a trepal si o boky huňatým chvostom. (Vaj.) (Brigádnici) rozďavujúc ústa od zívania, sa ozvali. (Min.); premáhať, potláčať zívanie;
2. expr. (bezpredm. i čím) otvárať sa, byť otvorený do voľného priestoru, do prázdna, do priepasti a pod., škľabiť sa: dom, izba, chodba zíva prázdnotou; Brána zíva, otvorená dokorán. (Kuk.) Z jednej strany bude zívať priepasť a na druhej strane sa budú týčiť strmé steny. (jaš.) Zívala tu priekopa. (Zát.) Za oknami zívala čierna zlovestná tma. (Urb.) Kaviarne zívali nudou. (Min.); zívajúce hlavne pušiek (Fr. Kráľ); pren. Zívala naňho prázdna, zhnusená, krvou zabrýzganá budúcnosť. (Urb.);
dok. zívnuť
|| zívať sa neos. (komu) (o ústach) otvárať sa pri hlbokom pozvoľnom vdýchnutí: zíva sa mi;
dok. zívnuť sa
zívnuť, -ne, -nu, -vol dok.
1. široko otvoriť ústa pri hlbokom pozvoľnom vdýchnutí, ktoré je príznakom únavy, ospanlivosti, nudy ap., zazívať: Paulínka pár ráz zívne, prevalí sa na operadlo. (Švant.) (Sihlina) zívol zdĺhavo. (Rys.) Ohlási sa starý Ondro spod pece, zívnuc od nevole. (Tim.) Ozvalo sa zívnutie. (Kuk.)
2. expr. roztvoriť sa, otvoriť sa do prázdna: Dvere zívli. (Fr. Kráľ) Zívla na nich červená opona (Barč) roztvorila sa pred nimi;
nedok. zívať
|| zívnuť sa neos. (komu) (o ústach) otvoriť sa pri hlbokom pozvoľnom vdýchnutí: zívlo sa mi;
nedok. zívať sa