Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zísť1 zíde zídu zíď! zišiel dok.

1. dostať sa (chôdzou) dolu, zostúpiť: z. do doliny, z. schodmi, po schodoch, z. k potoku; z. zo stromu zliezť; z. z bicykla; z. z vlaku vystúpiť; z. z postele vstať

2. dostať sa mimo, odbočiť: z. z chodníka; z. zo správnej cesty i pren. začať nemorálne konať, správať sa

3. prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: sneh už z-l, špina praním z-la

z. na um, na myseľ pomyslieť si, spomenúť si; z. z umu, z mysle vytratiť sa z pamäti; z. zo sveta zomrieť, zahynúť; z-e z očí, z-e z mysle;

nedok. schádzať1 -a, schodiť2

// zísť sa1

1. dostať sa do vzájomnej blízkosti, stretnúť sa: z. sa s priateľmi; má sa z. s dievčaťom má schôdzku

2. zhromaždiť sa, poschádzať sa: z. sa na kongres, z. sa na zasadnutí; z-li sme sa tu, aby sme spor doriešili;

nedok. schádzať sa, schodiť sa


zísť2 zíde zídu zíď! zišiel zídený iba 3 os. dok. hovor. vzísť, vyklíčiť: pšenica už z-la;

nedok. schádzať2 -a, schodiť3

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zísť sa zíde zídu zišiel dok.
zísť zíde zídu zíď! zišiel zídený dok. (zostúpiť; vyklíčiť)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúťpominúťpominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominulprejsťprestaťskončiť sa: búrka prešla; deň sa skončilpadnúť: zábrany padlizmiznúťzaniknúťzájsť: mladosť zmizla, zašlaubehnúťujsťutiecťuplynúťprebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojnespotrebovať savyčerpať sazužitkovať savyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovalihovor. dôjsť: cukor nám došielvypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršalahovor. zísť: už mu dovolenka zíde


odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


vzísť 1. (o rastline) dostať sa von zo zeme • vyjsťhovor. zísť: pšenica čoskoro vzíde, vyjde, zídevyrásť (zo zeme): čosi tu zo semena vyrástlovzklíčiťvyklíčiť (vyhnať klíček): tráva vzklíči, vyklíči rýchloposchádzaťposchodiť (postupne)

2. p. vzniknúť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

schádzať sa, -a, -ajú nedok.

1. stretávať sa; zhromažďovať. sa na jednom mieste, schodiť sa: So skazenými šarvanci sa neschádzaj. (Švant.) Vídal ju schádzať sa s učiteľom. (Karv.) Kolégium sa schádza každý týždeň. (Heč.) Spoločnosť týždenne schádzala sa po dva razy. (Škult.)

2. zried. zbiehať sa, spájať sa: na vyšnom konci sa ulice. schádzali (Krno); pren. ich cesty sa schádzajú stretajú sa v živote ako partneri;

opak. schádzavať sa;

dok. zísť sa


schádzať1, -a, -ajú nedok.

1. (kam, z čoho, čím, po čom, zried. i čo) zostupovať, ísť dolu z niečoho, kráčať, uberať sa nadol: Chlapci schádzali do dediny. (Ráz.-Mart.) Spod Veľkého vrchu schádzali ku chate. (Bedn.) Videla z voza schádzať neznámeho pána. (Kal.) Cestujúci schádzajú z vlaku. (Jégé) Žena z lôžka už ani neschádzala (Jil.) neopúšťala lôžko. Mária schádza chodníkom. (Jaš.) Voľakto schádza schodmi (Švant.) ide dolu schodmi. Schádzame po drevených schodoch. (Pláv.) Nevedela dobre schádzať žľabovité svahy. (Bedn.)

s. z (dobrej, rovnej) cesty začínať konať nesprávne, nepoctivo;

2. (z čoho) miznúť, strácať sa: Sneh schádza z lúk. — Dáždnik im neschádzať z umu (Jégé) museli naň stále myslieť. Príhoda s orlom im neschádzala z mysle. (Mor.) Z perí jej neschádzal zhovievavý úsmev. (Tim.) Smiech jej neschádzal z líc. (Jes.)

3. kniž. zastar. (bezpredm. i na čom) nedostávať sa, chýbať: Ja somstarý, mne sily schádzajú. (J. Kráľ) Keď nebude schádzať na dobrej vôli ... (Škult.);

opak. schádzavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 zísť


schodiť sa, -í, -ia nedok.

1. zhromažďovať sa, schádzať sa: Hostia sa už schodili. (Štef.) Už sa schodili po jednom pomocníci. (Gab.) Mala milenca, s ktorým schodila sa potajme (Vans.) stretávala sa. Vojská sa schodia zo všetkých strán. (Vlč.)

2. zried. spájať sa, zbiehať sa: Doliny sa schodia. (Ráz.) Voda sa schodí prostred dediny (Hor.) steká dovedna. Tam sa schodia zvesti z domova. (Taj.);

dok. zísť sa


schodiť1, -í, -ia nedok. (čím, po čom, z čoho) schádzať dolu, ísť, uberať sa, kráčať nadol: Schodil schodíkmi. (Hor.) Marka schodí po chodníku. (Heč.) „Nechcel von,“ riekol schodiac z koča. (Vaj.) Prelozil most na palubu, aby bolo dolu čím schodiť. (Kuk.)

niekto (niečo) mu neschodí z umu, z mysle nemôže naňho (na to) zabudnúť, musí naňho (na to) myslieť: Deti mu z umu neschodia. (Taj.) Nešťastná žena mu neschodila z mysle. (Zúb.); schodiť na um, na rozum prichádzať na um, spomínať si na niekoho, na niečo: Chmúrne myšlienky mi schodili na um. (Jégé) Zatiaľ jej mládenci ani na rozum neschodia. (Laz.);

dok. zísť


zísť sa1, -zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel sa dok.

1. (s kým i bezpredm.) priblížiť sa jeden druhému idúcky, z rozličných strán, stretnúť sa (o ľuďoch). z. sa s priateľom, so známym; Mal sa s ním zísť pôvodne až o desiatej. (Štef.) Zdalo sa mu nevhodným zísť sa ešte s nimi. (Jégé) Myslíš, že sa tu v tichej doline ešte niekedy zídeme? (Bedn.)

Hora s horou sa nezíde, ale človek s človekom (prísl.) ľudia sa vždy navzájom stretajú.

2. spoločne prísť na jedno miesto (na schôdzu), zhromaždiť sa, stretnúť sa: z. sa na slávnostnú schôdzu; parlament sa zišiel na pravidelné zasadanie; Zišli sa na medzinárodný kongres. (Tat.) Ľud sa zišiel a počúval. (Vaj.) Chlapcov, čo s zišli v Hliníku, bol už pekný kŕdlik. (Zúb.)

3. dostať sa do vzájomného styku, vyskytnúť sa v tesnej blízkosti, spojiť sa (o veciach): kde sa dva (múry) zišli v uhle (Jégé); básne, rozptýlené po časopisoch, zišli sa v novej zbierke; Oči sa im zišli (Tim.) pozreli sa na seba; z. sa s očami, s pohľadom niekoho zachytiť pohľad niekoho;

4. (s kým i bezpredm.) dohodnúť sa, stretnúť sa v názoroch ap.: Ťažké ichteraz zídenie, keď sa za mladi nezišli. (Tim.) A to bolo také rozchádzanie, v ktorom bol zásvit zídenia. (Hor.) My, ľudia civilizácie, zídeme sa raz na obojetnom poli pravej humanity. (Vaj.);

nedok. schádzať sa


zísť sa2, zíde, zídu, min. zišiel sa dok. (komu; čoho i s neurč.) byť potrebný, žiadúci, užitočný, osožný niekomu; hodiť sa: Keď bude treba, zídeš sa nám a my tebe. (Ráz.) Matke sa pri ruke zídem. (Žáry) Zídu sa mi peniaze. (Tim.) Plátno sa vždy zíde. (Rys.) Zišlo by sa lieku na vyrušenie. (Al.) Nám je zima. Zohriať by sa zišlo. (Min.) Vieš, na čo by sa zišlo upozorniť? (Bedn.)


zísť1, zíde, zídu, rozk. zíď, mn. č. zišiel dok.

1. chôdzou sa dostať odniekiaľ dolu, zostúpiť: z. z hôr do doliny; z. z vlaku, z voza, z koča, z auta, z koňa; z. z pôjda, z povaly; z. zo stromu zliezť; z. schodmi (po schodoch); z. z postele vstať; z. zo salaša odsťahovať sa na jeseň s ovcami do dediny; Zišli sme na dno štrbiny, do sedielka. (Bedn.) Veľký chlapík zišiel z tribúny. (Min.)

2. dostať sa pohybom z miesta na miesto, obyč. z vyššieho miesta na nižšie: Jedlo mu nezišlo hrdlom (Letz) nedostalo sa do žalúdka. Zrak mi mimovoľne zišiel na jeho kýpte nôh (Pláv.) mimovoľne som sa pozrel. Tečie jej z úst vyznanie, aké by nikdy nebolo zišlo z jazyka (Kuk.) aké by nikdy nebola povedala; pren. Pre planý život z izieb, z kuchyne zišla až dolu k statku (Taj.) ponížila sa.

z. niekomu na um, na myseľ spomenúť si, rozpamätať sa na niečo; ani mu na um nezišlo vôbec si nespomenul;

3. (z cesty, z chodníka ap.) opustiť cestu, odbočiť: Kone v tme nikým nevedené zišli z cesty. (Min.); z. z chodníka; Keď Jančuš zišiel z ľadu, dostal sa do snehového záveja. (Min.)

4. (z čoho i bezpredm.) byť odstránený z povrchu niečoho; zmiznúť, stratiť sa. sneh zišiel; škvrna zo šiat zišla; (Smola) vraj zíde, keď sa zoderie. (Taj.) Poškrabala (dukát) nechtíkom a zlatá blanka zišla z neho. (Jégé) Úsmev nezíde jej z červených líc (Tim.) neprestane sa usmievať. Pálené všelijakej chuti nezišlo zo stola (Tim.) stále ho bolo hojne.

zišlo mu niečo z umu, z mysle zabudol na niečo; z. z rozumu pomiasť sa, zblázniť sa; z. zo sveta zomrieť, zahynúť; Zíde z očí, zíde z mysle (prísl.) čo (koho) nevidíme, na to (na toho) ľahko zabudneme.

5. hovor. (o čase) uplynúť, minúť sa. čas, termín mu už zišiel; až mu dovolenka zíde;

nedok. schádzať1

zísť2, zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel dok. hovor. vzísť, vzklíčiť, vyklíčiť: Zíde žitko zaoranô. (Botto) Čo zišlo (na poli) — z toho za noc poubúda. (Ráz.);

nedok. schádzať2

Morfologický analyzátor

zísť dokonavé sloveso
(ja) zídem VKdsa+; (ty) zídeš VKdsb+; (on, ona, ono) zíde VKdsc+; (my) zídeme VKdpa+; (vy) zídete VKdpb+; (oni, ony) zídu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) zišiel VLdsam+; (ona) zišla VLdsaf+; (ono) zišlo VLdsan+; (oni, ony) zišli VLdpah+;
(ty) zíď! VMdsb+; (my) zíďme! VMdpa+; (vy) zíďte! VMdpb+;
(nejako) zíduc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor