schádzať sa, -a, -ajú nedok.
1. stretávať sa; zhromažďovať. sa na jednom mieste, schodiť sa: So skazenými šarvanci sa neschádzaj. (Švant.) Vídal ju schádzať sa s učiteľom. (Karv.) Kolégium sa schádza každý týždeň. (Heč.) Spoločnosť týždenne schádzala sa po dva razy. (Škult.)
2. zried. zbiehať sa, spájať sa: na vyšnom konci sa ulice. schádzali (Krno); pren. ich cesty sa schádzajú stretajú sa v živote ako partneri;
opak. schádzavať sa;
dok. zísť sa
schádzať1, -a, -ajú nedok.
1. (kam, z čoho, čím, po čom, zried. i čo) zostupovať, ísť dolu z niečoho, kráčať, uberať sa nadol: Chlapci schádzali do dediny. (Ráz.-Mart.) Spod Veľkého vrchu schádzali ku chate. (Bedn.) Videla z voza schádzať neznámeho pána. (Kal.) Cestujúci schádzajú z vlaku. (Jégé) Žena z lôžka už ani neschádzala (Jil.) neopúšťala lôžko. Mária schádza chodníkom. (Jaš.) Voľakto schádza schodmi (Švant.) ide dolu schodmi. Schádzame po drevených schodoch. (Pláv.) Nevedela dobre schádzať žľabovité svahy. (Bedn.)
● s. z (dobrej, rovnej) cesty začínať konať nesprávne, nepoctivo;
2. (z čoho) miznúť, strácať sa: Sneh schádza z lúk. — Dáždnik im neschádzať z umu (Jégé) museli naň stále myslieť. Príhoda s orlom im neschádzala z mysle. (Mor.) Z perí jej neschádzal zhovievavý úsmev. (Tim.) Smiech jej neschádzal z líc. (Jes.)
3. kniž. zastar. (bezpredm. i na čom) nedostávať sa, chýbať: Ja som už starý, mne sily schádzajú. (J. Kráľ) Keď nebude schádzať na dobrej vôli ... (Škult.);
opak. schádzavať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 zísť
schodiť sa, -í, -ia nedok.
1. zhromažďovať sa, schádzať sa: Hostia sa už schodili. (Štef.) Už sa schodili po jednom pomocníci. (Gab.) Mala milenca, s ktorým schodila sa potajme (Vans.) stretávala sa. Vojská sa schodia zo všetkých strán. (Vlč.)
2. zried. spájať sa, zbiehať sa: Doliny sa schodia. (Ráz.) Voda sa schodí prostred dediny (Hor.) steká dovedna. Tam sa schodia zvesti z domova. (Taj.);
dok. zísť sa
schodiť1, -í, -ia nedok. (čím, po čom, z čoho) schádzať dolu, ísť, uberať sa, kráčať nadol: Schodil schodíkmi. (Hor.) Marka schodí po chodníku. (Heč.) „Nechcel von,“ riekol schodiac z koča. (Vaj.) Prelozil most na palubu, aby bolo dolu čím schodiť. (Kuk.)
● niekto (niečo) mu neschodí z umu, z mysle nemôže naňho (na to) zabudnúť, musí naňho (na to) myslieť: Deti mu z umu neschodia. (Taj.) Nešťastná žena mu neschodila z mysle. (Zúb.); schodiť na um, na rozum prichádzať na um, spomínať si na niekoho, na niečo: Chmúrne myšlienky mi schodili na um. (Jégé) Zatiaľ jej mládenci ani na rozum neschodia. (Laz.);
dok. zísť
zísť sa1, -zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel sa dok.
1. (s kým i bezpredm.) priblížiť sa jeden druhému idúcky, z rozličných strán, stretnúť sa (o ľuďoch). z. sa s priateľom, so známym; Mal sa s ním zísť pôvodne až o desiatej. (Štef.) Zdalo sa mu nevhodným zísť sa ešte s nimi. (Jégé) Myslíš, že sa tu v tichej doline ešte niekedy zídeme? (Bedn.)
● Hora s horou sa nezíde, ale človek s človekom (prísl.) ľudia sa vždy navzájom stretajú.
2. spoločne prísť na jedno miesto (na schôdzu), zhromaždiť sa, stretnúť sa: z. sa na slávnostnú schôdzu; parlament sa zišiel na pravidelné zasadanie; Zišli sa na medzinárodný kongres. (Tat.) Ľud sa zišiel a počúval. (Vaj.) Chlapcov, čo s zišli v Hliníku, bol už pekný kŕdlik. (Zúb.)
3. dostať sa do vzájomného styku, vyskytnúť sa v tesnej blízkosti, spojiť sa (o veciach): kde sa dva (múry) zišli v uhle (Jégé); básne, rozptýlené po časopisoch, zišli sa v novej zbierke; Oči sa im zišli (Tim.) pozreli sa na seba; z. sa s očami, s pohľadom niekoho zachytiť pohľad niekoho;
4. (s kým i bezpredm.) dohodnúť sa, stretnúť sa v názoroch ap.: Ťažké ich už teraz zídenie, keď sa za mladi nezišli. (Tim.) A to bolo také rozchádzanie, v ktorom bol zásvit zídenia. (Hor.) My, ľudia civilizácie, zídeme sa raz na obojetnom poli pravej humanity. (Vaj.);
nedok. schádzať sa
zísť sa2, zíde, zídu, min. zišiel sa dok. (komu; čoho i s neurč.) byť potrebný, žiadúci, užitočný, osožný niekomu; hodiť sa: Keď bude treba, zídeš sa nám a my tebe. (Ráz.) Matke sa pri ruke zídem. (Žáry) Zídu sa mi peniaze. (Tim.) Plátno sa vždy zíde. (Rys.) Zišlo by sa lieku na vyrušenie. (Al.) Nám je zima. Zohriať by sa zišlo. (Min.) Vieš, na čo by sa zišlo upozorniť? (Bedn.)
zísť1, zíde, zídu, rozk. zíď, mn. č. zišiel dok.
1. chôdzou sa dostať odniekiaľ dolu, zostúpiť: z. z hôr do doliny; z. z vlaku, z voza, z koča, z auta, z koňa; z. z pôjda, z povaly; z. zo stromu zliezť; z. schodmi (po schodoch); z. z postele vstať; z. zo salaša odsťahovať sa na jeseň s ovcami do dediny; Zišli sme na dno štrbiny, do sedielka. (Bedn.) Veľký chlapík zišiel z tribúny. (Min.)
2. dostať sa pohybom z miesta na miesto, obyč. z vyššieho miesta na nižšie: Jedlo mu nezišlo hrdlom (Letz) nedostalo sa do žalúdka. Zrak mi mimovoľne zišiel na jeho kýpte nôh (Pláv.) mimovoľne som sa pozrel. Tečie jej z úst vyznanie, aké by nikdy nebolo zišlo z jazyka (Kuk.) aké by nikdy nebola povedala; pren. Pre planý život z izieb, z kuchyne zišla až dolu k statku (Taj.) ponížila sa.
● z. niekomu na um, na myseľ spomenúť si, rozpamätať sa na niečo; ani mu na um nezišlo vôbec si nespomenul;
3. (z cesty, z chodníka ap.) opustiť cestu, odbočiť: Kone v tme nikým nevedené zišli z cesty. (Min.); z. z chodníka; Keď Jančuš zišiel z ľadu, dostal sa do snehového záveja. (Min.)
4. (z čoho i bezpredm.) byť odstránený z povrchu niečoho; zmiznúť, stratiť sa. sneh zišiel; škvrna zo šiat zišla; (Smola) vraj zíde, keď sa zoderie. (Taj.) Poškrabala (dukát) nechtíkom a zlatá blanka zišla z neho. (Jégé) Úsmev nezíde jej z červených líc (Tim.) neprestane sa usmievať. Pálené všelijakej chuti nezišlo zo stola (Tim.) stále ho bolo hojne.
● zišlo mu niečo z umu, z mysle zabudol na niečo; z. z rozumu pomiasť sa, zblázniť sa; z. zo sveta zomrieť, zahynúť; Zíde z očí, zíde z mysle (prísl.) čo (koho) nevidíme, na to (na toho) ľahko zabudneme.
5. hovor. (o čase) uplynúť, minúť sa. čas, termín mu už zišiel; až mu dovolenka zíde;
nedok. schádzať1
zísť2, zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel dok. hovor. vzísť, vzklíčiť, vyklíčiť: Zíde žitko zaoranô. (Botto) Čo zišlo (na poli) — z toho za noc poubúda. (Ráz.);
nedok. schádzať2