zázvor -u m. ďumbier (význ. 1, 2);
zázvorový príd.
zázvor -ru L -re pl. N -ry m.
zázvor -u ‹t < g < ind› ďumbier;
ďumbier sušený podzemok tropickej aromatickej byliny používaný ako korenie • zázvor
zázvor p. ďumbier
zázvor, -u, . p. -e m. druh voňavého cudzokrajného korenia, ďumbier; bot. zázvor (ďumbier) pravý (Zingiber officinale);
zázvorový príd.: z-é pečivo
zázvor m tal/gr farm korenie z koreňa ďumbiera lekárskeho Zingiber officinale, ďumbier: autrata k wecžerij na pansky dom, korenj, zazworu, ssefranu, hrebiczkow od Strakoweg, d 10; lot zazwora d 5 (ŽILINA 1585); ( 1586); geden wirdung zaswora za 24 d a geden klobuk za 12 d (BOCA 1589); zazworu funt 1 (BLATNICA 1681); prykrite syto na zázwor osywany (s. l. 1682); proty tagneg zimniczy užiweg czitwor a zazwor na lacžny žiwot (LR1 17. st); prach wratice s anizem a s zazworem smyssety, smrad ust odgima (MT 17. st); mrkwyce žadosty smylne z zazworem gedena zbuzuge (HL 17. st); zingiber nigrum: cžerný zázwor; zingiber album: bjly zazwor (TT 1745); wezmi zazworu neb ďumbgeru, bobku 58 (HT 1760); na zazvor a lgadek do uhorek zahradnikowy d 15 (P. BYSTRICA 1772); amomum zingiber: zazwor, ďumbger (KrN 1795)