zázrak -u m.
1. čin, jav spôsobený nadprirodzeným zásahom: náb. Ježišove z-y; rozprávkový svet z-ov
2. niečo neobyčajné, zvláštne, div, čudo: prírodný z., z. techniky; robiť (v práci) z-y; expr. ty z. starý!
● (prežil to) akoby z-om náhodou; bol by to z. (nad z-y), keby sa to podarilo a) veľké čudo b) veľké prekvapenie
zázrak -ku pl. N -ky m.
zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrak • div: robiť divy • čudo • čudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín
zázrak, -u m.
1. podľa náboženských predstáv čin vytvorený nadprirodzeným zásahom do zákonitého poriadku prírody: konať, robiť z-y; veriť, dúfať v z-y (v z.);
2. hovor. expr. niečo neobyčajné, obdivuhodné (napr. nejaký čin, skutok ap.): Slniečko robí zázraky (Janč.) má výborné účinky. Kým bol mladší, nerobil také zázraky (Tim.) výstredné kúsky.
● Kieho z-a! zvolanie vyjadrujúce a) začudovanie; b) nesúhlas, odpor;
3. hovor. expr. neobyčajná, zvláštna, čudná bytosť, tvor, vec: Páni hltajú ústrice a iné zázraky. (Jes-á)
4. v spojení so sponovým slovesom byť a s neurč. má charakter vetnej prísl. ťažko, horko-ťažko: Z otcovej hákovnice bolo zázrak vystreliť. (Jégé)
zázrak m 1. náb čin, skutok vykonaný nadprirodzeným zásahom: pred neobičegnymj promenamy diwi, zazrakj a čuda wiznawagjce, dobreho neb zleho znamenj, predchazegj (KoB 1666); aby pobožnost rostla, skrze tuto malu knijžku, odpustky, naddánij, zázraky predstawým (SK 1697); oddalený od cyrkwj tagá zázrakúw činenj (PW 1752); (Ježiša) skrze zazraki pohnuti za oprawdiweho mesiasse a z neba zeslaneho za wikupitele sweta ho uznawali (MS 1758); (Kristus) pryssel na swet zazraki čyniti a mrtwych wskryssowati (GK 1779); zagiste muzem powidat, ze den po dnj neprestawagu zazrakj swateho Petra; apostolowe mnohe diwj a zazrakj cinilj (Káz 18. st); weliké su zázraki semen y wec plodjcych L. na z. krásny neuveriteľne pekný: bil mládenec obličege na zázrak krásneho (PT 1778) 2. expr neobyčajná, čudná, záhadná bytosť, predmet, vec: zdaliž y značky literek djtkam na prwnj pozor diwne čuda a zazraky se nezdagj (KoB 1666); prodigium: zázrak, diw, potwora; thaumaturgus: zázraki aneb diwi wywáďač (KS 1763); vše títo divné divi a zázračné zázraki a mimo tíchto mnohé jinšé živú, tak ríkajíc barvú bili vimaluvané (BR 1785)