závisieť -í -ia nedok.
1. byť na niekoho, niečo odkázaný: z. od rodičov; priemysel z-í od dodávky surovín
2. byť niečím, niekým podmienený; záležať na niečom: výkon pretekára z-í od prípravy; odo mňa nez-í, či budeš šťastný
záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu • mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodine • zaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma
2. byť niekým, niečím podmienený • závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončí • byť (na niekom, niečom) • ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešia • stáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe
3. p. spočívať 3 4. skladať sa
závisieť byť podmienený istými okolnosťami, byť podmienený niekým • záležať (na niečom, na niekom): všetko závisí od toho, či už budem zdravý; záleží na tom, aké budú podmienky; závisí to od teba, záleží to na tebe, či ponuku prijmeš • stáť (závisieť obyč. existenčne): jeho postavenie stojí na dobrej vôli vedúceho • opierať sa • vychádzať: výsledky sa musia opierať o pokusy, musia vychádzať z pokusov
závisieť, -í, -ia dok. (od čoho, od koho, na čom, na kom) byť podmienený istými okolnosťami, byť odkázaný, utisnutý na isté podmienky, istých činiteľov ap.: Úspech závisí od práce. — Úroda závisí od spôsobu obrábania pôdy. — Od neho záviselo dobro stolice. (Kal.) Ľud závisel na svojvôli panskej. (Botto) Oh! To na mne nezávisí. (Fel.)