záverečný
I. príd.
1. kt. sa koná na záver (význ. 1): z-á scéna (románu), z-é skúšky; predniesť z-é slovo
2. (o čase) v kt. sa zatvárajú obchody, reštaurácie ap.: z-á hodina zatváracia
II. záverečná ž. hovor. záverečná hodina: je po z-ej
záverečný príd.
1. ktorý je, ktorý sa koná na záver, na koniec; konečný, posledný: z-á skúška, prednáška, reč; z-é predstavenie, z-á scéna; z-á kapitola; z-é vyúčtovanie;
2. obch. zatvárací. z-á hodina (v hostinci, v nočnom podniku ap.);
spodst. záverečná, -ej ž. hovor. zatváracia hodina
(jedna) záverečná; (bez) záverečnej; (k) záverečnej; (vidím) záverečnú; (hej) záverečná!; (o) záverečnej; (so) záverečnou;
(dve) záverečné; (bez) záverečných; (k) záverečným; (vidím) záverečné; (hej) záverečné!; (o) záverečných; (so) záverečnými;
(jeden) záverečný; (bez) záverečného; (k) záverečnému; (vidím) záverečného; (hej) záverečný!; (o) záverečnom; (so) záverečným;
(traja) závereční; (bez) záverečných; (k) záverečným; (vidím) záverečných; (hej) závereční!; (o) záverečných; (so) záverečnými;
(jeden) záverečný; (bez) záverečného; (k) záverečnému; (vidím) záverečný; (hej) záverečný!; (o) záverečnom; (so) záverečným;
(tri) záverečné; (bez) záverečných; (k) záverečným; (vidím) záverečné; (hej) záverečné!; (o) záverečných; (so) záverečnými;
(jedno) záverečné; (bez) záverečného; (k) záverečnému; (vidím) záverečné; (hej) záverečné!; (o) záverečnom; (so) záverečným;