záver -u m.
1. posledná, koncová časť: z. básne, článku; rokovanie sa blíži k z-u; povedať niečo na z.
2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti, rokovania ap.: logický z., vyvodiť z-y; dôjsť, prísť k z-u; z-y porady
3. uzatvárajúca súčiastka, uzáver: z. lisu, z. pušky; uvoľniť z.; fon. z. prekážka vzduchovému prúdu pri artikulácii;
záverový príd. k 3: fon. z-é spoluhlásky
koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen
2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo
nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilou • záverom • na záver • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domáci • zastar.: vposled • pokonne • nár. poostatku
2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatok • napokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli? • konečne • koniec koncov • koniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdu • naveľa • ostatne • vlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáleží • naposledy • hovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol
úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudok • názor • mienka: povedať svoj názor, svoju mienku • záver: dôjsť k záveru • kniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd
výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutia • kniž. rezultát: dospieť k istému rezultátu • efekt: liečebný efekt • záver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery porady • koniec: mať dobrý koniec • výslednica: výslednica úsilia • kniž. ovocie: ovocie ťažkej práce
záverom v poslednej časti, v poslednej fáze • na záver • nakoniec: záverom, na záver, nakoniec všetkých vyzval, aby si podali ruky • naostatok • napokon: naostatok, napokon spomenul aj svoju najnovšiu prácu
záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver • koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu • zakončenie • ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin • ostatok: vydržať do ostatku • posledok: robiť do posledku • hovor. expr. amen: prísť na amen • kniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg drámy
2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery • úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok • mienka: povedať si svoju mienku • kniž. konklúzia: robiť konklúzie • kniž. vývod: vývody prednášateľa • dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáveru • kniž. súd: vynášať predčasné súdy
3. uzatváracia súčiastka: záver pušky • uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver • uzávierka: uzávierka potrubia
záver, -u, 7. p. -e, mn. č. -y m.
1. zariadenie na zatváranie, na upevňovanie niečoho: upevniť, zavrieť, uvoľniť, otvoriť z. na kufri, na puške, na automate; automatický, samočinný z.;
fon. prekážka (utvorená napr. perami, zubmi ap.), ktorá sa kladie do cesty vzduchovému prúdu pri artikulácii niektorých spoluhlások;
2. posledná, záverečná časť niečoho, koniec, ukončenie, zakončenie: z. románu, článku, referátu; povedať niekoľko slov na z. (konferencie, schôdzky ap.);
3. výsledok získaný uvažovaním, poznávacou činnosťou, uzáver: dospieť, dôjsť k (ne)správnym, k zaujímavým, k novým z-om, robiť správne, prenáhlené, predčasné z-y; vychádzať z doterajších z-ov;
záverový i záverný príd.: z. ventil, z-é zariadenie; fon. záverové spoluhlásky artikulované uvoľnením, zrušením záveru;
záverovosť, -ti ž. fon. vlastnosť záverových spoluhlások
(jeden) záver; (bez) záveru; (k) záveru; (vidím) záver; (hej) záver!; (o) závere; (so) záverom;
(dva) závery; (bez) záverov; (k) záverom; (vidím) závery; (hej) závery!; (o) záveroch; (so) závermi;