zástavník -a mn. -ci m. voj. nosič zástavy: pren. publ. z. novej epochy čelný stúpenec, hlásateľ
stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi
zástavník 1. nosič zástavy: na čele sprievodu kráčali zástavníci • vlajkonosič
2. p. stúpenec
zástavník, -a, mn. č. -ci m. kto nesie (v sprievode, pri pochode ap.) zástavu; pren. novin. z-ci pokroku zástanci, stúpenci, hlásatelia;
zástavníčka, -y, -čok ž.
(jeden) zástavník; (bez) zástavníka; (k) zástavníkovi; (vidím) zástavníka; (hej) zástavník!; (o) zástavníkovi; (so) zástavníkom;
(štyria) zástavníci; (bez) zástavníkov; (k) zástavníkom; (vidím) zástavníkov; (hej) zástavníci!; (o) zástavníkoch; (so) zástavníkmi;