zárodok -dku m.
1. organizmus v začiatočnom štádiu vývinu, embryo: ľudský z., z-y škodcov, vývin z-u; lek. choroboplodné z-y spôsobujúce infekcie
2. kniž. začiatok (význ. 2, 3), východisko, základ: z. lásky, myšlienky; potlačiť vzburu v z-u;
zárodkový, zárodočný príd.: z-ový stav; biol. z-čná bunka
začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania • zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia • kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia • vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru • prameň: prameň zla • príchod: príchod zimy • pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta • genéza: genéza ľudových zvykov • nástup: nástup novej éry • štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca • úvod: úvod listu • predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov • kniž.: zrod • zrodenie: zrod, zrodenie štátu • kniž. úsvit: na úsvite dejín • kniž. zárodok: zárodok lásky • obyč. pejor. semeno • poet. semä: semeno zloby
zárodok 1. organizmus v začiatočnom štádiu vývinu • embryo: ľudský zárodok, ľudské embryo • poet. zárod (Kostra)
2. p. začiatok
zárodok, -dku m.
1. mladý organizmus v prvom štádiu vývoja, embryo: ničiť baktérie a ich z-y; ľudský, zvierací z.; Vy zabíjate svoje deti už v zárodku. (Stod.)
2. začiatok, počiatok: Udusil hrozbu hrozný nárek v zárodku. (Vám.)
3. základ, podstata: Tento list bol zárodkom udalostí. (Fr. Kráľ) V obeti sa jej ukazuje zárodok šťastia. (Kuk.);
zárodkový i zárodočný príd. k 1: z-á bunka, z-é jadro, z-á hmota, z-á plazma
(jeden) zárodok; (bez) zárodku; (k) zárodku; (vidím) zárodok; (hej) zárodok!; (o) zárodku; (so) zárodkom;
(dva) zárodky; (bez) zárodkov; (k) zárodkom; (vidím) zárodky; (hej) zárodky!; (o) zárodkoch; (so) zárodkami;