zármutok -tku m. smútok (význ. 1), žiaľ: spôsobiť niekomu (hlboký) z.
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
zármutok p. smútok
zármutok, -tku m. žiaľ, smútok: veľký, bolestný z.; spôsobiť niekomu z., naplniť niekoho z-om; Jeho veliká radosť obrátila sa na veliký zármutok. (Dobš.)
(jeden) zármutok; (bez) zármutku; (k) zármutku; (vidím) zármutok; (hej) zármutok!; (o) zármutku; (so) zármutkom;
(dva) zármutky; (bez) zármutkov; (k) zármutkom; (vidím) zármutky; (hej) zármutky!; (o) zármutkoch; (so) zármutkami;