záprah -u m.
1. zapriahnuté zvieratá: konský, psí z., pluh ťahaný z-om
2. voz so zapriahnutými zvieratami, povoz: po ceste idú z-y
3. zapriahnutie (význ. 1), pripriahnutie: kôň súci do z-u;
záprahový príd. určený na zapriahanie; určený na použitie so záprahom (význ. 1): z-é zvieratá; z. pluh
záprah -hu pl. N -hy m.
povoz voz so zapriahnutými zvieratami • záprah: po ceste idú povozy, záprahy • poťah: konský poťah • dostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi) • drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožku • fiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní)
p. aj koč
záprah p. povoz
záprah, -u m.
1. zapriahnuté zviera al. niekoľko zapriahnutých zvierat: oslí, konský, kravský, volský z.; sane ťahané psím z-om;
2. vozidlo so zapriahnutými zvieratami: Pred domom zahrkoce záprah. (Al.) Vtom priletel Zápyho záprah. (Vaj.)
3. voz, vozidlo, do ktorého sa zapriahajú zvieratá: Byvol, čo vbehne i so záprahom do močariska. (Ráz.) Museli poslať na vojnu záprahy s koňmi. (Greg.)
4. zapriahnutie, pripriahnutie: kôň vhodný, súci na z. (do z-u);
záprahový príd.: z-é kone; z-á plečka
záprahový p. záprah
záprah, zápraha m/ž zapriahnuté zviera, zvieratá: giny (hájnici) pak, ktery zaprah swu magy, rownim spusobem drewo rubaly (ILAVA 1632); podany p. Reway Imrichow Ondreg Jaross, nemagicze zaprahu predal takowu kopanyczu (s. l. 1673); (svedok) namnjwagjce se, že snad zaprach newlaze z humna, bywsse panskym mladencem, wybehel (BLATNICA 1757); tgeto mame dobrodenga: zem dobru, acprawe že sa nemwože na dwuch zaprahach orat (PETROVEC 1770); pán Angláde, ačpráwe welmy malé duchodky prijimal, mel swúg wlastný záprah (LPo 18. st)