zápor1, -u, 6. p. -e m.
1. zlá vlastnosť, záporná, zlá stránka niečoho, chyba, nevýhoda (op. klad): Všetko má svoj klad i zápor.
2. opačná mienka, nesúhlas, odpor: Mládenec vrtel hlavou na znak záporu. (Karv.) „Nie!“ — pohnú sa záporom zvlnené šediny. (Ráz.)
3. gram. vyjadrenie záporného postoja hovoriaceho k oznamovanej skutočnosti, negácia: členský z., vetný z.;
záporový príd.: gram. z. genitív, z-á častica
zápor2, -u m. i zápora, -y ž. kraj. závora: odomknúť z. (Hviezd.); Chytil zvrtku, na ktorej bol zápor. Otvoril dvere. (Hor.); odmykať záporu (Kal.)
zápor3, -u m. nár. príval dažďa: Tak šumel ako letný zápor. (Vaj.) Na Pohorí padli zápory, dažde liali. (Vaj.); pren. Tŕpol, predierajúc sa záporom cestujúcich. (Urb.) návalom.