zápor -u m.
1. zápor. vlastnosť, stránka; chyba, nevýhoda, op. klad: štúdia má veľa kladov i z-ov
2. odmietanie, nesúhlas, negácia: vrtieť hlavou na znak z-u; lingv. vetný, členský z.;
záporový príd.: lingv. z-á častica
chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýb • omyl: omyl v rátaní • mýlka: to bola osudná mýlka • nedostatok: bojovať proti nedostatkom • zápor: práca má veľa záporov • blud: zriecť sa bludov • nedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrením • nenáležitosť • hriech: bolo by hriechom neurobiť to • prechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatu • prestrelok: odpusťte mi môj prestrelok • expr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelec • hovor. expr. kopanec • kniž. lapsus (drobná chyba) • kniž. faux pas • subšt. kiks: kiks obrancu
2. porušenie niečoho, úchylka od normy • kaz: chyba, kaz materiálu • defekt: opraviť defekt • porucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motora • nedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániť • nespis.: vada • závada
3. p. slabina
tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený • tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňu • chládok: ľahnúť si do chládku • expr.: tieňava • tôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava
2. záporná stránka niečoho • tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulosti • negatívum • zápor • mínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy
3. p. náznak
zápor 1. záporná stránka niečoho (op. klad): jeho dielo má veľa záporov • chyba • nedostatok (záporná vlastnosť): vedieť o svojich chybách, nedostatkoch • nevýhoda: celá vec má jednu nevýhodu • hovor. mínus (op. plus): toto riešenie má isté mínus • kniž. negatívum (op. pozitívum): zvážiť pozitíva a negatíva javu
2. odmietavé stanovisko, odmietavý názor: vrtieť hlavou na znak záporu • nesúhlas: svoj nesúhlas vyjadril tým, že odišiel • odb. negácia
závora 1. prekážka na dočasné al. trvalé uzavretie cesty, priecestia: železničné závory • hovor. rampa: spustiť rampy • kraj. šranky
2. zasúvacia konštrukcia na dverách • zástrčka: zasunúť závoru, zástrčku • haspra (silná, obyč. kovová závora na dverách): zavrieť dvere na haspru • zátvor (zariadenie na upevnenie niečoho zatvoreného): zavrieť dvere na zátvor • hovor. rígeľ • zried. zátvora (Felix) • kraj.: zápor • zápora
zápor1, -u, 6. p. -e m.
1. zlá vlastnosť, záporná, zlá stránka niečoho, chyba, nevýhoda (op. klad): Všetko má svoj klad i zápor.
2. opačná mienka, nesúhlas, odpor: Mládenec vrtel hlavou na znak záporu. (Karv.) „Nie!“ — pohnú sa záporom zvlnené šediny. (Ráz.)
3. gram. vyjadrenie záporného postoja hovoriaceho k oznamovanej skutočnosti, negácia: členský z., vetný z.;
záporový príd.: gram. z. genitív, z-á častica
zápor2, -u m. i zápora, -y ž. kraj. závora: odomknúť z. (Hviezd.); Chytil zvrtku, na ktorej bol zápor. Otvoril dvere. (Hor.); odmykať záporu (Kal.)
zápor3, -u m. nár. príval dažďa: Tak šumel ako letný zápor. (Vaj.) Na Pohorí padli zápory, dažde liali. (Vaj.); pren. Tŕpol, predierajúc sa záporom cestujúcich. (Urb.) návalom.
(jeden) zápor; (bez) záporu; (k) záporu; (vidím) zápor; (hej) zápor!; (o) zápore; (so) záporom;
(štyri) zápory; (bez) záporov; (k) záporom; (vidím) zápory; (hej) zápory!; (o) záporoch; (so) zápormi;