zámka, -y, -mok ž. i zámok1, -mku m.
1. kovové zariadenie na zamknutie, uzamkýnanie niečoho (obyč. dverí): oceľová z., patentná, dózická, americká z.; otvoriť, vyloviť z-u (zámok), vložiť kľúč do z-y (z-u), zvrtnúť kľúčom v z-e (z-u)
● je pod z-ou (z-om) zatvorený, uväznený; zamknúť niečo na sedem zámok (z-ov) veľmi dôkladne skryť, ukryť; držať niečo pod siedmimi z-ami dôkladne strážiť; položiť si z-u (zámok) na ústa, mať z-u (zámok) na ústach mlčať;
2. spúšťacie zariadenie na ručných strelných zbraniach;
zámkový príd. odb.: z-é dláto, z-é klince na zámku (na zámok);
zámček, -a i zámoček1, -čka m. zdrob. expr.
zámok1 p. zámka
zámok2, -mku m. väčšia, obyč. umelecky cenná budova, vystavaná spravidla na ťažko prístupnom al. strategicky dôležitom mieste, za feudalizmu sídlo šľachticov al. panovníkov: Oravský z.; renesačný z., barokový z., kráľovský z.; zakliaty, začarovaný z. (v rozprávkach)
● vzdušné, veterné, poveterné z-y o fantastických, neuskutočniteľných, nereálnych plánoch, predstavách, cieľoch; z. na stračej nôžke v rozprávkach čarovná budova, ktorá sa krúti na podstavci tvaru stračej nôžky; zrútiť sa, rozpadnú sa ako z. z karát o niečom, čo nemá pevné základy;
zámocký príd. z. park, z-á knižnica zámoček2, -čka m. zdrob. expr.