zámček1, zámčok p. zámok1
zámček2 p. zámok2
zámek1% p. zámok1
zámek2 p. zámok2
zámka ž, zámok1 [-ek] m
1. kovové al. iné zariadenie na uzatvorenie, zamknutie, uzamkýnanie niečoho: dali sme za zamek na piwniczu, kde se wijno mestske složylo, d 20; dali Kocžwarowj od zamku, ktere vdielal panu služnemv dworskemu Sstiasnemu Marssowskemu za argalass (ŽILINA 1585); Martinowy Ssslesarowy za zamek, ktery se wzal na mesku sadzawiczu, dali sme d 18; tomuze ssslesarowy od poprawowany dwu zamkuw a gednoho klitcze, dali sme mu d 6 (ŽILINA 1609); urobil zamku nowu na sstok, kde se muka trima (HRÁDOK 1660); že wčilegssiho p. Kacurgroffa Welkomožnost roskazala na geho odpowed, abi kostol lutheranski za Lazobnou branou ze zamkou zamkla Kernowa (S. ĽUPČA 1689); naučala gu Beta, ze bi zamku wzala a zamla (!), a tak do studnyi pustyila, ze dyetyi nyebudye mawatyi; nyeto teg zanki, kteru bi Ioseph hore nyeotworil (KRUPINA 1722; 1732); ouczinecz zamkol, prigducze pred dwere Rakowe giz otworene a zamku odkriatnutu nassiel (LIPTOV 1745);
x. pren náb zamkňi zámkem aňeb z trnim zapchag twoge ussi, když ťi utrhač to mluwi, čo slysset ňeslussi (GV 1755) nepočúvaj
L. visutý, visúci, visatý, visací, vešatý, závesný z. kt. sa zavesuje: pred masstalamy na dwerach zamky wisute (BYTČA 1614); na humne zamek wysuczy (s. l. 1627); na wratoch haspra a visacim zamkem (TRENČÍN 1678 E); sera pensilis: wisati zamek (NP 17. st); pri tom dal sem trj wessate zamkj (TRENČÍN 1731); sera pensilis: zawesny zámek (KS 1763); šrobovaná z. uzavieraná skrutkou: ssrobowana zamka welika 60 dn (ZVOLEN 1692 E); uhlovatá z. upravená do istého uhla: uhlowatu zamku okladanu z dwoma rigly weliku fl 1, 24 dn (ZVOLEN 1692 E); krytý z. chránený: pro p. klučara krity zamek ku geho canelarij (!) (DUBNICA n. V. 1729); kufrový z. na uzamykanie kufra: dwa kufrowe zamky reparowal (HNIEZDNE 1776); na z. daný uväznený: nebyl skrze pana chiteny, do put okowany a na zamek dany (LIPTOV 1741)
F. náb delať ústam dvere a z-y brániť zbytočne hovoriť: dywnim spusobem prospiwa k pomocý k dobreg smrti, kdo prwe, než wislowj, wažj slowá swe a kdo ustam swým dela dwere a zamký (SK 1697); z-u na nohavice zamknúť zvyk, aby muž poslúchal: stara Bohuss Martinowa, ked som sa ženil a mal na sobass giti, nasilu my zamku na nohawyce chcela zankmut, ale som geg nedopustil, acžprawe mi powedala, že my bude dobre (KRUPINA 1716); vynosiť spod z-y čo ukradnúť zo zámkou zabezpečeného priestoru: pol druha korcza pssenicze zpod zamkj winosila (LIPTOV 1760);
2. voj nejako sformovaný bojový útvar: praesidium: obrana, ochrana, pomoc, wogánsky húff pomocny, zámek (KS 1763); -ový1 príd: claustriarius: zamkowy (KS 1763); zámočka ž dem, zámček [-ek, -ok], zámoček1 [-eč-] m dem: Andusowi Girikowi za zamczek na studni (TRENČÍN 1587); od rigla do letowaneho zamecžku, od nehožto nema wicze braty nežly denare (BYTČA 1637 E); na dwe bassti nowe plachi kupene a zamočka na birinčoki fl 1, d 60 (ZVOLEN 1658); item za ssest malich zamczokow dano (ŽILINA 1682); pilky 2, nebozisky 2, dlaczka 2, nuss 1, klessčze 1, zamečzek 1 (BÁNOVCE n. B. 1733)
zámkovský p. zámok2
zámok1 p. zámka
zámok2 [-ok, -ek] m sídlo šľachticov al. panovníkov, vystavané spravidla na ťažko prístupnom al. strategicky dôležitom mieste: kdyz geden druhemv zamek dobude bez prawa (ŽK 1473); naposledi za sweho otce wlastneho, czo byl na zamok panu dlužen, platila fl 9 (P. ĽUPČA 1596); kdy draby wodili Jana Chrleho a Jana Kosselu zwazanych na zamek, dali sme gim na piwo d 10 (ŽILINA 1586); kdy pital capitaneus celed k zamku, aby rukami pomahaly yami kopat, kade woda gide; pltnikom, ktery wozily (drevo) pod Bistriczky zamok na troch pltiach (ŽILINA 1586; 1659; 1696); poddanj turgansstj na panske chodiewalj do Štiawničky, na Buorowu, pod zamok Sklabinsky (TURANY 1716); munitio: pewnost, zámek, kasstjl (KS 1763);
x. pren náb nasledug kde te ctnost wedě skrz uskosti k ssirokosti do zamku hodnosti (OP 1685) vyvolených; k tebe volám, oh, dobri Panye, mój motzni zámku, mé ufánye (DŽ 1752) opora; zamek takowy N. N. gest tielo čloweka, dussa pak w tom tiele gest comendant, w gegichzto ochrane tielo zwerene gest (KT 1753); Boh hned v teg pevnosti založil rag rozkossa (!), ako negaki zámek (SJ 18. st) čo je bezpečné
L. Biely Z. mesto v Uhorsku - Belehrad: Bellogradum: Bjly Zámek, uhérské mesto (KS 1763); pobožnosti z. náb mravnosti chrám: oplakawa daleg Geremiass prorok winicu geruzalemsku planu: Byla gsy oko wichodu, wcžil ale gako wdowa, bylas kralowna sweta, pobožnosti zamek, wcžil ale ohawnost swetu (SQ 1781); -oček2 [-eč-] dem: cilegssiho caszu na oprawu zamečku neobracagu, lež len medzy sebu delga (M. KAMEŇ 1713)