zámeno -a -men s. lingv. slovný druh, kt. nepomenúva predmety, javy, lež na ne všeobecne (po)ukazuje: osobné, ukazovacie, neurčité z.;
zámenný príd.: z-é skloňovanie, z. tvar
zámeno, -a, -men str. gram. slovo, ktoré naznačuje a zastupuje meno osoby, veci, vlastnosti ap.: osobné, neurčité, opytovacie, zvratné z.;
zámenný2 príd.: z-á príslovka, z-é kmene;
zámenne prísl.: skloňovať sa z.
(jedno) zámeno; (bez) zámena; (k) zámenu; (vidím) zámeno; (hej) zámeno!; (o) zámene; (so) zámenom;
(štyri) zámená; (bez) zámen; (k) zámenám; (vidím) zámená; (hej) zámená!; (o) zámenách; (so) zámenami;