zámeno -a -men s. lingv. slovný druh, kt. nepomenúva predmety, javy, lež na ne všeobecne (po)ukazuje: osobné, ukazovacie, neurčité z.;
zámenný príd.: z-é skloňovanie, z. tvar
zámeno -na zámen s.
zámeno, -a, -men str. gram. slovo, ktoré naznačuje a zastupuje meno osoby, veci, vlastnosti ap.: osobné, neurčité, opytovacie, zvratné z.;
zámenný2 príd.: z-á príslovka, z-é kmene;
zámenne prísl.: skloňovať sa z.
zámeno [-jme-] s gram slovo, ktoré zastupuje meno osoby, veci, vlastnosti ap., pronomen: zágméno anebo progméno gest slowo, které se mjsto podstatnjho gména klade; rozdělenj (:zágmen:); odchilnost osobných zágmen (DM 1780)