záležitosť -i ž. jav vyžadujúci riešenie, vec; problém, prípad: rodinná, spoločenská z.; trápna z., uzavretá z.; tá z. s peniazmi; vybavovať obchodné z-i; hovor. je to jeho srdcová z. má k tomu vrelý vzťah
prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholom • možnosť • eventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventuality • príklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príklade • vec • záležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánov • zastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauza • zastar. pád: v každom páde
2. p. príhoda
vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita
2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov
3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza
4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami
5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života
6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov
záležitosť p. vec 3, 4
záležitosť, -ti ž. vec, prípad, s ktorým(-ou) sa treba zapodievať: právna, trestná, sporná z.; obchodná, peňažná z.; štátna z.; usporiadať si svoje súkromné, majetkové, domáce z-i;
záležitôstka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
(jedna) záležitosť; (bez) záležitosti; (k) záležitosti; (vidím) záležitosť; (hej) záležitosť!; (o) záležitosti; (so) záležitosťou;
(dve) záležitosti; (bez) záležitostí; (k) záležitostiam; (vidím) záležitosti; (hej) záležitosti!; (o) záležitostiach; (so) záležitosťami;