záležať [-ať, -eť], záležiť ndk
1. na koho, z čoho komu prislúchať, pripadať z niečoho niekomu, patriť niekomu: wiznawame, ze sedeni, na kterzemz sedi, toliko na geho a na manzelku y na dietky geho zalezi (ŽK 1492); zapisugem w meske knihy tym obyczegem, ze som ya syna sweho Martina oddielil, czož nan zalezelo z otczyzni (P. ĽUPČA 1509); že spolumiesstenin nass Ondrey Hlawienka poriadne a slussne tak, yak na to zaleži, pred poctiwym prawom kupel sebe (JELŠAVA 1595 E); ryad domowy, woz okowany, dom synowy zaležy, ktery otczowe gmeno nosy (KRUPINA 1692); tebe samemu, Bože nebesky, zalezy chwala a slawa (AgS 1708)
2. komu na čom, na kom mať, prejavovať (veľký) záujem o niečo al. niekoho: aby bily wrchnosti, wsseckym na tom zaležy (KoB 1666); attinet: mně na tom záleži, o mne běži, má wěc jest (WU 1750)
3. čo, na čom, na kom závisieť niečo od niečoho, od niekoho: Lawrinecz mne ma smrti dochowaty, yako na otcze zalezy (P. ĽUPČA 1509); werym, ze W. M. w tom se tak raczite zachowaty, yak na dobrych a sprawedliwych panow suczow zaleziti bude (LIKAVA 1591); wistrihagte se od wsseho lakomstwi, nebo ne w hognosti gedneho každeho zywůt zaležy (TC 1631); yako na statečneho cžloweka zaleži, mezi dobrimi lidmi swug poctiwi kus chleba wihledawati bude (STARHRAD 1685); a ponewadz tato wecz na nas zaležala, usilowaly sme se, gako bi ta wecz k neglepssjmu koncy winissla a hledaly sme hodnowerno swedomga (TURIE 1724); negen bych geho (Boha) nerozhnewal, obrazil a gemu utrhal, w ktereho rukách zaležy žiwot mug (PP 1734);
x. pren pozorug, že by pokog srdca twého nezáležal z gazyka nebo z wúli lidskég (BlR 18. st)
F. kdyby na mnohem mluweňi mudrost zaležyla, lastowyca by w mudrosti lidi prewissyla (GP 1782) mnoho hovoriť neznamená múdro
4. v čom mať podstatu v niečom, spočívať, byť v niečom: nebo kralowstwy Božj nezaležj w rečy, ale w mocy (WO 1670); tato preparatia elixiru zaleži z wetssj stranky na kumsstu (RT 17. st); co pak se nazdáwate, w gakég wěcy zaležalo to znamenj (MP 1718); nečo teplý nápog, který w tem záležj, aby gsme každému kusu (dobytka) ze solu roztlučenu kominu zazu (!) w zehratém žegdljku octu dali (VOv 1779); prwňí článek v tem, čo juž reknúté jest, jediňe záležil; málo mlúvila, ale pod málem tím mnoho záležilo (BR 1785)
5. z čoho skladať sa, pozostávať z niečoho: ten (majetok) pak ponewadž zaleži w mnohych spusobech, umynil sem to wssecko poradne a s naležitym spusobem wedle tohoto testamentu oznámiti (JAZERNICA 1666); nyech wizna swedok, mal-li u ngiekteriho Göröga krupinskeho towar swug zloženi aneb ngie, a takowi z ceho zalezel (KRUPINA 1734); z čeho tedy člowek zaležj? (UD 1775); -iavať [-í-] frekv k 4: časné ale s nég wiplíwagíce nešťesťj w tom záležíwá (BN 1796);