Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

záležať nedok.

1. -í neos. závisieť od niečoho (význ. 1): z-í len na ňom, čo urobí; z-í na počasí, či pôjdeme

2. -í neos. pociťovať os. potrebu, dôležitosť niečoho, niekoho; mať o niečo, niekoho hlboký záujem: z-í mu na práci, na dobrej povesti; z-í mu na dcére, na ničom tak nez-í

3. iba v spoj. d(áv)ať si z. venovať mimoriadnu pozornosť, starostlivosť: dáva si z. na oblečení

● na tom nez-í, expr. na tom čerta z-í to nerozhoduje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

záležať (na čom) ‑í ‑ia nedok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

záležať -ží -žia -žal -žiac -žiaci -žanie nedok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

skladať sa 1. byť zložený • kniž. pozostávať: dielo sa skladá z troch častí; kolektív sa skladá, pozostáva z desiatich pracovníkov • zastar. záležať: dom záleží z dvoch izieb

2. konať medzi sebou (peňažnú) zbierku na istý cieľ • zbierať sa: skladať sa, zbierať sa na podporu, na dar • prispievať (dávať finančný príspevok): mesačne prispieva rodičom v starobe

spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu • mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodine • zaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma

2. byť niekým, niečím podmienený • závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončí • byť (na niekom, niečom) • ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešia • stáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe

3. p. spočívať 3 4. skladať sa

závisieť byť podmienený istými okolnosťami, byť podmienený niekým • záležať (na niečom, na niekom): všetko závisí od toho, či už budem zdravý; záleží na tom, aké budú podmienky; závisí to od teba, záleží to na tebe, či ponuku prijmeš • stáť (závisieť obyč. existenčne): jeho postavenie stojí na dobrej vôli vedúceho • opierať sa • vychádzať: výsledky sa musia opierať o pokusy, musia vychádzať z pokusov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

záležať, -í, -ia dok.

1. dlhým ležaním al. nesprávnym skladovaním sa pokaziť, znehodnotiť: Ak ho (ovocie) nepredajú, zaleží, potuchne. (Kuk.) (Zbožie) zaležalo, sporastalo. (Hviezd.)

2. dlhšie, dlho niekde ostať (ležať), zaľahnúť. Sneh nezaleží, najviac ak niekoľko dní. (Kuk.); pren. Potom dali plánu zaležať (Škult.) zabudli naň.

|| zaležať sa zried. dlhšie, dlho niekde ostať ležať, zaľahnúť; pren. (Údaje) zaležali sa v časopiseckých článkoch (Piš.) zapadli, zabudlo sa na ne.

záležať, -í nedok.

1. (komu na čom, na kom) mať, prejavovať (veľký) záujem o niečo, o niekoho: Otcovi veľmi záleží na tom, aby bol s tebou. (Jégé) Okresu veľmi záleží na Stodolišti. (Heč.); hovor. jej veľmi záleží na tom chlapcovi má ho rada; na niečom mi nezáleží

● dať si na niečom z. veľmi starostlivo, pozorne niečo robiť, na niečom pracovať ap.;

2. (na čom, na kom) závisieť od niečoho, od niekoho: Nie na množstve vojska záleží víťazstvo. (Hviezd.) Keby na mne záležalo, nežil by som takto. (Tat.)

3. zast. (v čom) mať podstatu v niečom, spočívať v niečom: Podpis záležal v zamočení dlane do černidla a pritlačení. (Kal.) V čom záleží tá bezpríkladná neporiadnosť? (Vaj.)

4. zastar. (z čoho) skladať sa, pozostávať: Dom záleží vlastne z jedinej izby. (Kuk.) Bernolákov slovník záleží zo šiestich veľkých zväzkov. (Škult.)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

záležať [-ať, -eť], záležiť ndk
1. na koho, z čoho komu prislúchať, pripadať z niečoho niekomu, patriť niekomu: wiznawame, ze sedeni, na kterzemz sedi, toliko na geho a na manzelku y na dietky geho zalezi (ŽK 1492); zapisugem w meske knihy tym obyczegem, ze som ya syna sweho Martina oddielil, czož nan zalezelo z otczyzni (P. ĽUPČA 1509); že spolumiesstenin nass Ondrey Hlawienka poriadne a slussne tak, yak na to zaleži, pred poctiwym prawom kupel sebe (JELŠAVA 1595 E); ryad domowy, woz okowany, dom synowy zaležy, ktery otczowe gmeno nosy (KRUPINA 1692); tebe samemu, Bože nebesky, zalezy chwala a slawa (AgS 1708)
2. komu na čom, na kom mať, prejavovať (veľký) záujem o niečo al. niekoho: aby bily wrchnosti, wsseckym na tom zaležy (KoB 1666); attinet: mně na tom záleži, o mne běži, má wěc jest (WU 1750)
3. čo, na čom, na kom závisieť niečo od niečoho, od niekoho: Lawrinecz mne ma smrti dochowaty, yako na otcze zalezy (P. ĽUPČA 1509); werym, ze W. M. w tom se tak raczite zachowaty, yak na dobrych a sprawedliwych panow suczow zaleziti bude (LIKAVA 1591); wistrihagte se od wsseho lakomstwi, nebo ne w hognosti gedneho každeho zywůt zaležy (TC 1631); yako na statečneho cžloweka zaleži, mezi dobrimi lidmi swug poctiwi kus chleba wihledawati bude (STARHRAD 1685); a ponewadz tato wecz na nas zaležala, usilowaly sme se, gako bi ta wecz k neglepssjmu koncy winissla a hledaly sme hodnowerno swedomga (TURIE 1724); negen bych geho (Boha) nerozhnewal, obrazil a gemu utrhal, w ktereho rukách zaležy žiwot mug (PP 1734);
x. pren pozorug, že by pokog srdca twého nezáležal z gazyka nebo z wúli lidskég (BlR 18. st)
F. kdyby na mnohem mluweňi mudrost zaležyla, lastowyca by w mudrosti lidi prewissyla (GP 1782) mnoho hovoriť neznamená múdro
4. v čom mať podstatu v niečom, spočívať, byť v niečom: nebo kralowstwy Božj nezaležj w rečy, ale w mocy (WO 1670); tato preparatia elixiru zaleži z wetssj stranky na kumsstu (RT 17. st); co pak se nazdáwate, w gakég wěcy zaležalo to znamenj (MP 1718); nečo teplý nápog, který w tem záležj, aby gsme každému kusu (dobytka) ze solu roztlučenu kominu zazu (!) w zehratém žegdljku octu dali (VOv 1779); prwňí článek v tem, čo juž reknúté jest, jediňe záležil; málo mlúvila, ale pod málem tím mnoho záležilo (BR 1785)
5. z čoho skladať sa, pozostávať z niečoho: ten (majetok) pak ponewadž zaleži w mnohych spusobech, umynil sem to wssecko poradne a s naležitym spusobem wedle tohoto testamentu oznámiti (JAZERNICA 1666); nyech wizna swedok, mal-li u ngiekteriho Göröga krupinskeho towar swug zloženi aneb ngie, a takowi z ceho zalezel (KRUPINA 1734); z čeho tedy člowek zaležj? (UD 1775); -iavať [-í-] frekv k 4: časné ale s nég wiplíwagíce nešťesťj w tom záležíwá (BN 1796);

Zvukové nahrávky niektorých slov

záležať:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

ale čo na tom záleží ≈ mais que m'importe
ale jeho úspech záleží ≈ mais son succès dépend
mi záleží na ostatnom ≈ m'importe le reste
mi záleží na osude ≈ m'importe le destin
na mojom mieste záleží ≈ tiens à ma place
nie na tom záleží ≈ il importe non pas
proti mne, na tom málo záleží ≈ contre moi, peu importe
záleží na osude diamantu ≈ importe le destin du diamant
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a Vaškovi záležalo na ≈ a Vaškovi záleželo na
im záležalo na pretromfnutí ≈ jim záleželo na přetrumfnutí
podráždení a Vaškovi záležalo ≈ podrážděni a Vaškovi záleželo
protektorátnych Nemcoch veľmi záležalo ≈ protektorátních Němcích velmi záleželo
tvrdíš, že palatínovi záležalo ≈ tvrdíš, že palatinovi záleželo
veľmi záležalo vrahovi, aby ≈ velmi záleželo vrahovi, aby
záležalo na pretromfnutí predchodcov ≈ záleželo na přetrumfnutí předchůdců
záleží na členských štátoch ≈ záleží na členských státech
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a to záleží na ≈ and that depends on
Nuggetovi záleží len na ≈ Nugget only cares for
teraz na nás záleží ≈ cares about us now
To záleží od okolností ≈ That depends on circumstances
v jeho živote záležalo ≈ in his life cared
záleží len na dvoch ≈ only cares for two
Záleží na tom, čo ≈ Depends on what the
záleží od okolností, pane ≈ depends on circumstances, sir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu