Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

záležať nedok.

1.neos. závisieť od niečoho (význ. 1): z-í len na ňom, čo urobí; z-í na počasí, či pôjdeme

2.neos. pociťovať os. potrebu, dôležitosť niečoho, niekoho; mať o niečo, niekoho hlboký záujem: z-í mu na práci, na dobrej povesti; z-í mu na dcére, na ničom tak nez-í

3. iba v spoj. d(áv)ať si z. venovať mimoriadnu pozornosť, starostlivosť: dáva si z. na oblečení

na tom nez-í, expr. na tom čerta z-í to nerozhoduje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
záležať (na čom) ‑í ‑ia nedok.

skladať sa 1. byť zložený • kniž. pozostávať: dielo sa skladá z troch častí; kolektív sa skladá, pozostáva z desiatich pracovníkovzastar. záležať: dom záleží z dvoch izieb

2. konať medzi sebou (peňažnú) zbierku na istý cieľ • zbierať sa: skladať sa, zbierať sa na podporu, na darprispievať (dávať finančný príspevok): mesačne prispieva rodičom v starobe


spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety


záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu • mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodinezaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma

2. byť niekým, niečím podmienený • závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončíbyť (na niekom, niečom) • ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešiastáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe

3. p. spočívať 3 4. skladať sa


závisieť byť podmienený istými okolnosťami, byť podmienený niekým • záležať (na niečom, na niekom): všetko závisí od toho, či už budem zdravý; záleží na tom, aké budú podmienky; závisí to od teba, záleží to na tebe, či ponuku prijmešstáť (závisieť obyč. existenčne): jeho postavenie stojí na dobrej vôli vedúcehoopierať savychádzať: výsledky sa musia opierať o pokusy, musia vychádzať z pokusov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

záležať, -í, -ia dok.

1. dlhým ležaním al. nesprávnym skladovaním sa pokaziť, znehodnotiť: Ak ho (ovocie) nepredajú, zaleží, potuchne. (Kuk.) (Zbožie) zaležalo, sporastalo. (Hviezd.)

2. dlhšie, dlho niekde ostať (ležať), zaľahnúť. Sneh nezaleží, najviac ak niekoľko dní. (Kuk.); pren. Potom dali plánu zaležať (Škult.) zabudli naň.

|| zaležať sa zried. dlhšie, dlho niekde ostať ležať, zaľahnúť; pren. (Údaje) zaležali sa v časopiseckých článkoch (Piš.) zapadli, zabudlo sa na ne.


záležať, -í nedok.

1. (komu na čom, na kom) mať, prejavovať (veľký) záujem o niečo, o niekoho: Otcovi veľmi záleží na tom, aby bol s tebou. (Jégé) Okresu veľmi záleží na Stodolišti. (Heč.); hovor. jej veľmi záleží na tom chlapcovi má ho rada; na niečom mi nezáleží

dať si na niečom z. veľmi starostlivo, pozorne niečo robiť, na niečom pracovať ap.;

2. (na čom, na kom) závisieť od niečoho, od niekoho: Nie na množstve vojska záleží víťazstvo. (Hviezd.) Keby na mne záležalo, nežil by som takto. (Tat.)

3. zast. (v čom) mať podstatu v niečom, spočívať v niečom: Podpis záležal v zamočení dlane do černidla a pritlačení. (Kal.) V čom záleží tá bezpríkladná neporiadnosť? (Vaj.)

4. zastar. (z čoho) skladať sa, pozostávať: Dom záleží vlastne z jedinej izby. (Kuk.) Bernolákov slovník záleží zo šiestich veľkých zväzkov. (Škult.)

Morfologický analyzátor

záležať nedokonavé sloveso
(ja) záležím VKesa+; (ty) záležíš VKesb+; (on, ona, ono) záleží VKesc+; (my) záležíme VKepa+; (vy) záležíte VKepb+; (oni, ony) záležia VKepc+;

(ja som, ty si, on) záležal VLesam+; (ona) záležala VLesaf+; (ono) záležalo VLesan+; (oni, ony) záležali VLepah+;
(ty) zálež! VMesb+; (my) záležme! VMepa+; (vy) záležte! VMepb+;
(nejako) záležiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

záležať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor