zákonodarca -u mn. -ovia m. kto má právo vydávať zákony (význ. 1);
zákonodarkyňa -e -kýň ž.;
zákonodarný príd.
1. k zákonodarca: z. zbor, orgán
2. súvisiaci s vydávaním zákonov: z-á činnosť, moc, iniciatíva;
zákonodarstvo -a s. zákonodarná činnosť
zákonodarný vydávajúci zákony, súvisiaci s týmto vydávaním • legislatívny: legislatívny proces je zdĺhavý • zried. legislačný • kniž. zákonotvorný
1. ktorý má právo vynášať, vydávať zákona: t. sbor, z. snem, z-á rada, z-é národné zhromaždenie;
2. súvisiaci s vynášaním, vydávaním zákonov: z-á moc, z-á činnosť, z-é opatrenie;
zákonodarne prísl.
(jeden) zákonodarný; (bez) zákonodarného; (k) zákonodarnému; (vidím) zákonodarného; (hej) zákonodarný!; (o) zákonodarnom; (so) zákonodarným;
(štyria) zákonodarní; (bez) zákonodarných; (k) zákonodarným; (vidím) zákonodarných; (hej) zákonodarní!; (o) zákonodarných; (so) zákonodarnými;
(jeden) zákonodarný; (bez) zákonodarného; (k) zákonodarnému; (vidím) zákonodarný; (hej) zákonodarný!; (o) zákonodarnom; (so) zákonodarným;
(tri) zákonodarné; (bez) zákonodarných; (k) zákonodarným; (vidím) zákonodarné; (hej) zákonodarné!; (o) zákonodarných; (so) zákonodarnými;
(jedna) zákonodarná; (bez) zákonodarnej; (k) zákonodarnej; (vidím) zákonodarnú; (hej) zákonodarná!; (o) zákonodarnej; (so) zákonodarnou;
(štyri) zákonodarné; (bez) zákonodarných; (k) zákonodarným; (vidím) zákonodarné; (hej) zákonodarné!; (o) zákonodarných; (so) zákonodarnými;
(jedno) zákonodarné; (bez) zákonodarného; (k) zákonodarnému; (vidím) zákonodarné; (hej) zákonodarné!; (o) zákonodarnom; (so) zákonodarným;