zákonitý príd.
1. uskutočňujúci sa podľa zákona (význ. 2); vyplývajúci z neho: z. jav, proces, vývin; z-á súvislosť
2. zákonný (význ. 3), legálny: z. dedič; z-á manželka;
zákonite, zákonito prísl.: z. prebiehať;
zákonitosť -i ž.: objaviť z. spoločenského vývinu
zákonitosť -ti -tí ž.
zákonitosť p. zákon 1, 2
zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie
2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce
zákonitý príd. zodpovedajúci zákonu, ktorý je v súlade so zákonom: t. jav, z. vzťah, z. vývoj, z-á spojitosť, z-é súvislosti;
zákonite prísl.: z. zabezpečené práva; rozvíjať sa z.;
zákonitosť, -ti ž.: z-i prírody, spoločenského vývinu