zákon -a m.
1. práv. norma upravujúca konanie a vzťahy ľudí, inštitúcií; súhrn takýchto noriem: tlačový z., z. o rodine, ústavný z.; vydať z.; z. platí, stráca platnosť; prekročiť, obísť z., byť v rozpore so z-mi; z-om chránená značka; Zbierka z-ov Slovenskej republiky, skr. Z. z.; v mene z-a zatýkacia formula
2. všeobecne platné, podst. a nevyhnutné súvislosti javov objektívneho sveta, zákonitosť; ich presná formulácia: z. prírody, fyzikálne, ekonomické z-y, z-y vývinu spoločnosti; Archimedov z., z. zachovania energie; hovor. expr. z. schválnosti negatívne veci sa stávajú v najnevhodnejšej chvíli
3. náb. norma správania vyhlásená kompetentnou autoritou pre spoločné dobro: morálny z. súhrn záväzných noriem správania pochádzajúcich od Boha; zjavený z. kt. Boh verejne oznámil ľuďom; bibl. Starý z., Nový z. časti Biblie
4. ustálené spoloč. pravidlo, obyčaj, zásada, zvyklosť; ich súhrn: rodinné z-y; nepísaný z. (spoločnosti)
5. ustálený princíp, zásada, postup v istej (prac.) činnosti: stavbárske z-y
● → držať sa litery z-a
zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie
2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce
zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudí • princíp (základná zásada): princíp dobrovoľnosti • devíza: základná devíza umenia • téza (základná myšlienka): obhajovať istú tézu • pravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívania • norma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normy • presvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčenia • zákon (záväzná zásada): zákony ľudskosti • myšlienka: šíriť myšlienky tolerancie • heslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslá • kniž. krédo: životné krédo
zákon, -a m.
1. ustanovenie upravujúce pomery a konanie ľudí vnútri nejakého spoločenstva (najmä štátu), formulované písomne a vydané zákonodarným sborom; súhrn takýchto ustanovení: navrhovať, schvaľovať, vydávať z-y; vykladať z-y; osnova, návrh z-a; z. platí, nadobúda, stráca platnosť; zachovávať z-y; porušiť, prestúpiť prekročiť z., obchádzať, obísť z.; niečo (vec) je v medziach z-a; niečo (vec) sa vymyká spod z-a, je (nie je) v súlade so z-om; niečo (niekto) je pod ochranou z-a; niečo je z-om chránené; postaviť niečo (niekoho) mimo z-a zbaviť zákonných práv; litera z-a formálne znenie zákona; v mene z-a formula používaná bezpečnostnými orgánmi, napr. pri vyzývaní niekoho k niečomu, pri zatýkaní niekoho ap.; práv. trestný z., z. na ochranu republiky, branný z., školský z., z. o rodine; pren. dostať sa do sporu so z-om s úradmi, s bezpečnostnými orgánmi; mužovia z-a (Žáry) príslušníci bezpečnostných orgánov; sudcovia; Budume ho brániť pred zákonom (Vaj.) pred úradmi, pred súdom.
● Potreba zákon ruší (prísl.) pri získavaní niečoho potrebného sa často postupuje i bezohľadne.
2. súhrn ustálených pravidiel a obyčajov záväzných v určitom prostredí, pre príslušníkov nejakého celku; záväzná zvyklosť určujúca spôsob konania ľudí: mravný z., z. priateľstva, z. lásky; z-y dobrej výchovy (Jégé); prirodzené ľudské zákony (Fel.); Partizánsky zákon je tvrdý. (Krno) Podľahli falošným zákonom svojho stavu. (Fig.) Nezamestnaní v boji s pánmi nebudú dbať rytierskych zákonov. (Tomašč.) Zákon je taký. žena za mužom. (Kuk.) Je to akýsi nepísaný zákon, že spory sa musia ťahať. (Zúb.); expr. z. divočiny, z. džungle, vlčie z-y pren. zásada (uplatňovaná v triednej spoločnosti), že slabší musí podľahnúť silnejšiemu;
3. objektívny poriadok usmerňujúci dianie v prírode a v spoločnosti nezávisle od ľudskej vôle, ktorý veda objavuje a poznáva; zákonitosť: objektívne z-y vývinu (v prírode a v spoločnosti); vnútorné z-y vývinu jazyka; ekonomické z-y; z-y logiky, logického myslenia; odhaľovanie prírodných a spoločenských zákonov (Chorv.);
4. presne formulovaný, (v istej oblasti) všeobecne platný princíp vypozorovaný najmä z prírody; vedecké zovšeobecnenie istých javov v prírode alebo v spoločnosti: fyzikálne, chemické z-y; fyz. z. o zachovaní hmoty (energie); gravitačný z., Archimedov z., z. spojených nádob, z. zotrvačnosti; ekon. hodnotový z.; z. nerovnomernosti vývinu kapitalizmu; lingv. rytmický z. pravidlo o rytmickom krátení dvoch dĺžok (v slovenčine);
5. súhrn zásad a ustanovení tvoriaci základ nejakého náboženského vyznania (najmä kresťanstva): boží z.; Kristov zákon (Jes.); cirk. Starý z., Nový z. súhrn náboženských textov tvoriaci základ kresťanského náboženstva
(jeden) zákon; (bez) zákonu, zákona; (k) zákonu; (vidím) zákon; (hej) zákon!; (o) zákone; (so) zákonom;
(tri) zákony; (bez) zákonov; (k) zákonom; (vidím) zákony; (hej) zákony!; (o) zákonoch; (so) zákonmi;