základ -u m.
1. obyč. mn. základy spodná, obyč. rozšírená nosná časť stavby (v zemi): betónové z-y, z-y domu, mosta; kopať z-y; vyhorieť do z-ov i pren. úplne
2. spodná vrstva niečoho: pôdny z.
3. hlav., najdôležitejšia časť, podstata, jadro: rodina je z., z-om spoločnosti; jednotný z. diela; mat. z. mocniny, logaritmu číslo, s kt. sa uskutočňujú mat. operácie, báza; lingv. slovný z. nerozkladaná časť slovotvornej štruktúry slova nesúca význam
4. východisko (význ. 2), podklad, základňa: seriózny z. vedomostí, ideový z. diela, z-y maliarstva
□ položiť, dať z., z-y (opere) založiť, začať rozvíjať
● (meniť) od z-u, z-ov úplne, celkom; vziať za z. vyjsť z niečoho (pri úvahách ap.);
na základe predl. s G: odsúdili ho na z. dôkazov; konať na z. skúseností;
základový príd. k 1 – 3: z-é murivo, z-á doska; lingv. z-é slovo od kt. sa tvoria ďalšie
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)
3. p. zrno 1, semeno 1
mocnenec mat. číslo, ktoré sa umocňuje • základ
podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadro • základ: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problému • ťažisko: ťažisko otázky • os: osou románu je hľadanie pravdy • založenie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimista • základňa: myšlienková základňa teórie • kniž.: báza • fundament: tvoriť bázu, fundament niečoho • kniž. substancia: hmotná substancia • kniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrosti • kniž. meritum: povedať niečo k meritu veci • stredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti
p. aj základ
spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť
2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy
3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety
východisko súbor zásad, z ktorých sa vychádza: myšlienkové východisko, východisko poznania • platforma: zotrvávať na pôvodnej platforme • podklad: historický podklad deja • základ • základňa: myšlienkový základ, myšlienková základňa teórie • kniž.: fundament • báza
vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzať • vychodiť • kniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučenie • kniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniaze • kniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosť • kniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že… • zakladať sa • mať základ • byť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska
zakladať sa mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom • mať základ • byť založený: tvoje tvrdenie sa nezakladá, nie je založené na pravde; táto chyba má základ v nesprávnom východisku • vyplývať • vychádzať • vychodiť: ich pýcha vyplýva, vychádza, vychodí z majetku • hovor. bazírovať (na niečom) • opierať sa (o niečo): jeho štýl bazíruje na ľudovej reči, opiera sa o ľudovú reč
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
základ, -u m.
1. vrstva hmoty, na ktorú sa niečo kladie, navrstvuje: pôdny z.; stroj. z. stroja spodok, spodná časť, podstavec;
2. obyč. v mn. č. základy do zeme vpravená spodná časť, spodok nejakej stavby: z-y domu, maštale, vymeriavať, kopať, vykopať z-y, betónovať z-y; pren. klásť z-y nového socialistického poriadku vytvárať predpoklady pre jeho upevnenie; Mária Terézia položila základy trom novým stoliciam (Vaj.) založila ich. Na širokých základoch staval Bauer pílu (Vaj.) veľkoryso.
3. podkladová (farebná) plocha, na ktorú sa maľuje al. na ktorej sa vytvára vzorka; podklad: červený, zlatý z.; iniciálky nakreslené na belasom z-e; pestrá vzorka na bielom (čiernom) z-e; Z tmavého základu vyrastajú pestré kvety. (Taj.)
4. podstata, východisko niečoho: objasniť niekomu z-y niečoho (napr. šachovej hry, plávania ap.); Nedal jej slovka, ktoré by bolo položilo základ nádeje. (Hor.) Na akom základe tvoril Kukučín svoje dielo, (Piš.); práv. daňový, vymeriavací z. suma, z ktorej vyrubuje daň; lingv. odvodzovací z. časť slova bez odvodzovacej prípony; mat. z. mocniny číslo, ktoré sa umocňuje
● od z-u, od z-ov, do z-u, do z-ov celkom, úplne: zme. niť niečo od z-u, od z-ov; vypáliť dedinu do z-u, do z-ov; v z-e v skutočnosti, v podstate: V základe v oboch prácach spracováva Štúr tú istú tému. (Mráz); na z-e niečoho podľa niečoho: Slúžny posúdil žalobníkov, čert vie, na akom základe (taj.) ktovie, podľa čoho.
5. dôvod, príčina: Nosil v sebe základ nepokoja. (Kuk.) V duši nenachodil základu, pre ktorý by bol trpel. (Taj.);
základový príd. k 1, 4: z. múr, balvan, z-é murivo, z-á doska; lingv. z-á morféma
(jeden) základ; (bez) základu; (k) základu; (vidím) základ; (hej) základ!; (o) základe; (so) základom;
(tri) základy; (bez) základov; (k) základom; (vidím) základy; (hej) základy!; (o) základoch; (so) základmi;