zákaz -u m. prejavenie rozhodnutia, že sa niečo nesmie robiť, uskutočňovať: písomný z.; úsilie o z. výroby zbraní, z. fajčiť; vydávať, odvolávať z-y
zákaz -zu pl. N -zy m.
zákaz, u m. ústny, písomný al. iný prejav, ktorým sa niekomu niečo zakazuje, nedovoľuje: vydať, vydávať z., odvolať z.; písomný, tajný z.; z. fajčiť; z. použitia atómových zbraní; fin., práv. platobný z. úradná výzva, ktorou sa zakazuje vyplatiť určitú sumu
zákaz m ústny, písomný al. iný prejav, ktorým sa niekomu niečo zakazuje, nedovoľuje, nariadenie, príkaz; zákon: tento zakaz byl wečny (SP 1696); Danyel proti zakázu králowskému trikrát za deň gemu (k Bohu) se modliwal (MP 1718); interdictum: zápowed, zakáz (KS 1763) L. náb božský z. Desatoro božích prikázaní: kedi Adám otzetz persi nás tvardo zhresél, lyem tsim zákáz Boszki presztúpél, stromu se dotknól, z vsim potomkom do Boszkoho hnyeva upadnól (HPS 1752); -ok m dem: daleg magjce zakazok medzy sebou dedyna, aby žaden na žita ozimnie swog statok nepusstau (LIPTOV 1744); na oziminach proti zakasku dedinskemu owce pasal (FOLKUŠOVÁ 1766)